Hermann Maier trénoval od 22. júla, teda po necelom roku od ťažkej havárie, spolu s rakúskym reprezentačným tímom na ľadovci vo švajčiarskom horskom stredisku Zermatt. FOTO – ČTK/AP

Ktovie, čo všetko preblesklo čoskoro 30-ročnému Hermannovi Maierovi hlavou, keď ho nedávnov jednom z hotelov švajčiarskeho alpského strediska Zermatt obstáli tucty novinárov a televízne štáby z celej Európy i Japonska. Nemožno sa čudovať, veď išlo o prvé veľké interview fenomenálneho lyžiara po ročnej pauze od jeho ťažkej havárie. Ešte vlani po osudnom 24. auguste prosil Boha i operujúceho chirurga Aloisa Karlbauera (operácia trvala sedem hodín) iba o jedinú vec – aby mu za každú cenu zachránili nohu. Boli to chvíle, keď si tento výnimočný rakúsky športovec prestal robiť starosti o kariéru. Netúžil po ničom inom, „iba“ po tom, aby mohol normálne chodiť. On, dovtedy nepokorený Herminator.Hermann je „tvrdý pes“

Všetkých zdravím z Flachau. Dostal som od vás viac ako 15-tisíc e-mailov, listy, darčeky, kvety. Pobyt v nemocnici bol aj vďaka vašej pozornosti o niečo ľahší. Ďakujem všetkým, ktorí mi dodávali odvahu. Teraz sa znovu učím chodiť. Je to pre mňa nezvyčajné, že naraz ide všetko tak strašne pomaly a že sa veľmi rýchlo unavím. Je mi jasné, že cesta späť bude veľmi tvrdá.

Hermann Maier v jednom z pravidelných listov

svojim priaznivcom na vlastnej internetovej stránke

Maierova havária nenechala nikoho ľahostajným. Správa o nešťastí idolu generácie z konca druhého tisícročia otriasla krajinou. Každá spravodajská relácia rakúskej televízie sa po 24. auguste 2001 začínala informáciou o lyžiarovi, ktorý ležal v salzburskej nemocnici. S Maierom boli všetci vrátane rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila a kancelára Wolfganga Schüssela.

Čo sa vlastne v osudný augustový piatkový večer v stredorakúskom Radstadte stalo?

Len dva dni predtým sa Maier vrátil domov zo sústredenia v Chile. V Obertrauene si dal svoju zvyčajnú tréningovú dávku a potom nasadol na obľúbenú zlatožltú motorku Penz SP14 Performance s výkonným motorom Harley Davidson. Nič netušiac si to hnal domov do rodného Flachau, keď sa mu zrazu z vedľajšej cesty vyrútil do jazdnej dráhy mercedes, za volantom ktorého sedel 73-ročný nemecký dôchodca. Maier sa snažil zrážke vyhnúť, strhol motorku do boku, niekoľkokrát sa prevrátil a skončil v priekope. Vrtuľníkom ho okamžite previezli do salzburskej nemocnice, kde sa podrobil náročnej operácii.

„V dôsledku ťažkého narušenia svalov, ciev a nervov môže každú chvíľu prepuknúť infekcia. Ak by sa to stalo, ohrozilo by to Maierovu pravú nohu, museli by sme amputovať jej spodnú časť,“ oznámili chirurgovia.

Hermannov brat Alex však tvrdil: „Hermann je tvrdý pes. Vydrží veľa, oveľa viac ako my ostatní. Dostane sa z najhoršieho, verte mi.“

Jeho slová sa splnili. Fenomenálny zjazdár sa naozaj zo zranení vylízal. Zimná olympiáda v Salt Lake City však zostala jeho nesplneným snom. A to aj napriek tomu, že „tvrdý pes“ skúšal všetko možné, len aby stihol svoje druhé hry a zdupľoval na nich zlatú žatvu z Nagana ‘98.

A čo znamená v podaní tohto vrcholového lyžiara „všetko možné“?

Štrnásteho septembra 2001 ho prepustili z nemocnice a o päť dní už trénoval doma na ergometri. Desiateho októbra mu odstránili prvú skrutku z operovanej nohy a 24. októbra vystúpil prvý raz od nehody na verejnosti. Na oslave Noc športu mu vtedy vo viedenskom Hofburgu udelili titul Športovca roka 2001. A v decembri sa neuveriteľné stalo skutočnosťou: týždeň pred Vianocami, teda necelé štyri mesiace po nehode, sa Maier prvý raz postavil na bežky. O štyri dni na to sa už skúšal spustiť po svahu. Až 16. januára 2002 oznámil, že sa na ZOH v Salt Lake City nezúčastní.

Namiesto olympiády sa rozhodol odísť do ústrania na dovolenku, ktorej miesto neprezradil. Až neskôr vyšlo najavo, že si užíval slnko a more v Karibiku. Bola to súčasť zotavujúceho programu v rámci plánovaného veľkolepého návratu. Jeho prvou kapitolou bol tréning na ergometri 11. mája tohto roka, neskôr, od 22. júla sa už zúčastnil na tréningovom tábore rakúskeho zjazdárskeho tímu vo švajčiarskom Zermatte.

Reklamná hviezda roka

Že sa po mojich víťazstvách chcú so mnou zoznamovať prominenti, herci, spisovatelia či politici? Beriem to ako súčasť športového úspechu, nevnímam to ako dôkaz, že ma berie okolie vážnejšie, že už nie som pre verejnosť iba „malý murár z Flachau“. Je to hlúposť. Každý človek je predsa svojím spôsobom zaujímavý a je úplne jedno, z akých podmienok pochádza.

Hermann Maier v rozhovore pre týždenník Der Spiegel v roku 1998

Rakúska mediálna modla, niekdajší murár, ktorého kedysi kvôli zlému prospechu vyhodili z lyžiarskeho gymnázia v Schladmingu, je teda opäť na scéne. V novom svetle, s novými myšlienkami a i s novinkami v súkromí. Maier sa napríklad rozhodol ukončiť dva a polročný vzťah s priateľkou Gudrun Dullingerovou, právničkou z Linzu.

„Rozišli sme sa. Nič viac, nič menej, nemienim to rozpitvávať,“ hovorí.

Otvorenejšie sa píše a hovorí o Hermannovom ušlom zisku z minulej sezóny. Poisťovne mu vyplatili viac ako päť miliónov eur. A napriek jeho pretekárskemu výpadku zaznamenali obrovský úspech energetické tyčinky Herminator Power-Riegel, ktoré vo „voľnom čase“ uviedol na trh. Iba v Rakúsku ich počas prvých dvoch mesiacov predali viac ako dvestotisíc a Maier s nimi prenikol dokonca až do Číny – ako prvý európsky vývozca müsli-tyčiniek v histórii. Nie div, že ORF vyhlásila Maiera na slávnostnom galaprograme za reklamnú hviezdu roka.

V tom čase už dávno zbieral fyzické sily na novú sezónu 2002/2003 najprv v Dubaji, potom v Taliansku a nakoniec na intenzívnom tréningovom týždni na Faaker See, ktorý zakončil saltom.

„Bolo to moje prvé salto od čias, čo ma vyhodili zo školy,“ smial sa šampión, ktorého chváli aj jeho kondičný tréner. A určite nielen iba pre to, že má opäť svoju „bojovú váhu“ 95 kilogramov.

„Po nehode som lekárovi povedal, preboha, len ma postavte na nohy. Chcel som len chodiť. Na to, že už po roku budem jazdiť na svahoch, som vôbec nemyslel. Aj preto som nevýslovne šťastný. Veď ešte koncom mája, keď som sa prvý raz postavil na lyže, som cítil obrovské bolesti. Teraz už celkom pominuli, a tak verím, že sa dostanem do svojej niekdajšej pretekárskej kože,“ povedal Maier počas tlačovej konferencie v Zermatte pred troma týždňami.

Od minulej soboty je už Hermann v Chile, kde jazdí medzi bránkami, a absolvoval aj prvé merané tréningy. Ba čo viac, po dlhšej odmlke sa stretne zoči-voči konkurencii zo silného rakúskeho tímu, ktorému dnes vládne vlaňajší suverén Stefan Eberharter. Maier, ako ho každý dobre pozná, netúži po ničom inom, len aby svojmu tímovému kolegovi a súperovi zároveň zobral korunu kráľa svahov už v najbližšej sezóne.

Po namáhavom letnom tréningovom drile by sa mal „Herminator“ postaviť na štart úvodných pretekov novej sezóny Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní 27. októbra na ľadovci v rakúskom Soeldene.

S tým, že to bol osud, som sa už vyrovnal. Ak raz budem mať deti, budem im môcť povedať, že som ležal v priekope pri ceste a že sa mi stalo to a ono. Jazvy, ktorých nebude málo, mi zostanú na večnosť. Je to niečo, čo už bude neodmysliteľne patriť k môjmu životu.

Hermann Maier 11 mesiacov po ťažkej havárii na motocykli

Autor: Ľudo Pomichal