fondu, na tejto transakcii zarobili 120 miliónov korún. Na účte reštitučného fondu sa namiesto peňazí ocitli cenné papiere, za ktoré dali Istrokapitál a Penta pred štyrmi mesiacmi necelých tridsať miliónov.
Drobní podielnici fondu, ktorých je celkovo okolo dvetisíc, sa cítia podvedení a hovoria o odleve likvidity na účty väčších akcionárov. „O tunel určite nejde. Urobili sme si analýzu Slovenskej plavby a prístavov a myslíme si, že nové vedenie podniku zhodnotí cenu týchto akcií. Na obchode chceme zarobiť,“ bráni sa Erik Osuský, ktorý kedysi pracoval pre J&T a dnes riadi reštitučný fond.
Oficiálne stanovisko firmy J&T, ktorá spravuje reštitučný fond, sa však od Osuského vyjadrenia výrazne líši. Hovorca správcovskej spoločnosti Maroš Sýkora trvá na tom, že ide o dvojitý repoobchod. „Dunajservis (Istrokapitál a Penta, pozn. red.) založil akcie v I.F.C. (Istrokapitál) a I.F.C. ich ďalej založil v reštitučnom fonde. Akcie sa vrátia najskôr o tri mesiace späť na účet I.F.C. a fond dostane zhodnotené peniaze späť,“ povedal Sýkora.
Konzorcium firiem J&T, Istrokapitál a Penta Group je suverénne najväčším akcionárom fondu a obsadilo najvýznamnejšie manažérske pozície svojimi ľuďmi. Istrokapitál a Penta Group okrem toho kontrolujú firmu Dunajservis, ktorá koncom apríla sprivatizovala Slovenskú plavbu a prístavy.
Dunajservis kúpil od štátu 87 percent prístavov za 351 miliónov korún, čo je v prepočte necelých 160 korún na jednu akciu. Reštitučný fond kúpil tento týždeň od Dunajservisu sedem percent akcií prístavov za 150 miliónov. V prepočte na jednu akciu to je 842 korún, čiže viac ako pätnásobok ceny, ktorú za tie isté akcie zaplatil Dunajservis.
„O transakcii rozhodlo predstavenstvo fondu,“ tvrdí Osuský. Mená väčšiny členov predstavenstva sú alebo v minulosti boli spájané s niektorou firmou z konzorcia Istrokapitál, J&T a Penta Group. Reštitučný fond nákupom akcií prístavov dosiahol zákonom povolený limit desiatich percent a viac akcií už jeho manažéri nakúpiť nemohli.
Jeden z malých akcionárov fondu včera podal podnet na Úrad pre finančný trh, aby prešetril, či nedošlo k porušeniu zákona o kolektívnom investovaní. V liste, ktorý má denník SME k dispozícii, drobný podielnik fondu vyslovuje podozrenie, že „tento obchod bol pre reštitučný fond nevýhodný, nebol vykonaný s odbornou starostlivosťou a slúžil na prevod finančných prostriedkov označovaný pojmom tunel“.
Reštitučný investičný fond bol kedysi zriadený na odškodnenie tých ľudí, ktorým komunisti zoštátnili majetky a po revolúcii im ich štát nemohol z rôznych dôvodov vrátiť. Namiesto majetkov dostali reštituenti od štátu podiely vo fonde, ktorý vlastnil po tri percentá akcií vo väčšine slovenských firiem. V posledných rokoch sa stal reštitučný fond zdrojov príjmov pre rôzne záujmové skupiny, no reštituenti žiadnu náhradu za svoje zhabané majetky ešte nevideli.
TOMÁŠ VELECKÝ
