Marek Janek skončil v chôdzi na 20 km na 18. mieste.
ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Chodeckého trénera Juraja Benčíka považujú jedni za mága, iní za diktátora patriaceho do dôchodku. Faktom je, že má 57 rokov, skúseností za dve generácie. Bývalý úspešný slovenský reprezentant pripravoval prvého zverenca, Juraja Korepeckého, už v roku 1967 v Trnave. Reprezentoval na olympiáde (Moskva 1980) a súčasne trénoval. Nezmazateľnou skutočnosťou je, že doslova vychoval jediného slovenského atletického olympijského víťaza (Soul 1988) Jozefa Pribilinca i majstra Európy 1990 v Splite Pavla Blažeka. Dnes na tie časy s úctou spomíname.
Čo sa zmenilo
Faktom je tiež, že Juraj Benčík má svoje názory a otvorene ich povie. Pred štyrmi rokmi na kontinentálnom šampionáte v Budapešti, kde „jeho“ chodecká družina neoslnila, odpovedal ma otázku - kedy mali jeho zverenci primerané podmienky na prípravu, jednoznačne: „Za socializmu, a nie je v tom žiadna ideológia.“
Včera v Mníchove sme trénerovi výrok pripomenuli aj s podotázkou, čo (a či) sa niečo zmenilo. „Máme korektného sponzora,“ odpovedal. Naša chodecká šestorka na súčasnom európskom šampionáte navštívila jeho sídlo a dobre jej to padlo. „Sponzor je len nadstavba, jeho priazeň poteší, ale nenahradí systém. Ten u nás nie je. Nedostávame dostatočné prostriedky od armádneho rezortu ani od Slovenského atletického zväzu.“ Na dokreslenie, ktoré nespomenul Juraj Benčík. Traja chodeckí reprezentanti - Martin Pupiš, Peter Barto, Marek Janek - si hradili cestu i pobytové náklady na šampionát sami. Pravda, princíp bol daný. Ani jeden z nich nesplnil limit Slovenského atletického zväzu (SAZ), iba limit Európskej atletickej asociácie. V tom prípade museli siahnuť do vlastného vrecka. Nepomohol sponzor ani klub.
Telom i dušou v Dukle
Trénerský mág či diktátor je telom i dušou príslušníkom banskobystrickej Dukly. Kľúčovo vidí možné napredovanie chôdze iba pri zachovaní Armádneho strediska vrcholového športu, čo je pravda otázne. Principiálne je zrušenie Dukiel jasná hlúposť, ale Slovensko sa môže hlúposťami pýšiť. Benčík pripomenul skvelé fungovanie armádneho športu v Česku. Jan Železný sa do pražskej Dukly vrátil po dlhšom putovaní po rôznych civilných kluboch.
Fenomenálny Poliak Robert Korzeniowski reprezentuje ako civilný zamestnanec varšavskú Legiu. A ak hovoríme o našich severných susedoch, ktorí boli tiež socialistickí, Poliaci našli vhodný model financovania športu z číselných hier. Na rozdiel od nás. Vo všetkých týchto súvislostiach nebolo chodecké, a ani celkové vystúpenie našej atletiky v Mníchove zlé.
Štyria s plným počtom
Peter Korčok skončil v chôdzi na 50 km na dobrom jedenástom mieste. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP Juraj Benčík pripomenul, že iba štyri krajiny, medzi nimi Slovensko, mali na ME plné, teda trojnásobné zastúpenie na oboch tratiach (20 a 50 km). „Päťdesiatkar Peter Korčok skončil na dobrom jedenástom mieste. Vysoko nad svoje rankingové postavenie v európskych tabuľkách. Dvadsiatkar Peter Barto tiež prekročil rebríček. S posledným časom spomedzi dvadsaťosem chodcov bol osemnásty. Nechválim, nezatracujem. Rovnako možno ohodnotiť Janekov výkon na 50 km. Mal dve červené karty a veľmi rozumne dopochodoval osemnásty. Pupiša diskvalifikovali, čo ho neospravedlňuje, ale v chôdzi sa to stáva aj väčším frajerom. V Mníchove napríklad Lotyšovi Fadejevsovi, v minulosti i Korzeniowskemu. Mladý Eľko súťažil v tieni rodinnej tragédie, úmrtia otca tesne pred šampionátom. Možno vyvstane otázka - prečo teda do Mníchova vôbec išiel. Kvalifikoval sa, chcel ísť, myslel si, že azda zabudne, nezabudol. Ak by sme ho vyradili, hlboko by sme ho ranili,“ zhodnotil slovenské chodecké vystúpenie na šampionáte Juraj Benčík, klubový tréner Dukly Banská Bystrica, ktorá mala v šesťčlennom tíme päť pretekárov.
PETER FUKATSCH, Mníchov
