Roman Šebrle vo chvíli, keď už vedel, že je zlatý. FOTO - REUTERS

Prvý muž, ktorý pred rokom v máji v rakúskom desaťbojárskom raji Götzis pokoril zlomovú deväťtisícovú hranicu, musel pred celým fórom zodpovedať presne dve otázky. Prvá, obligátna, znela na pocity. „Pravdaže, som šťastný, je to moja prvá medaila z veľkého šampionátu.“

Keď „mediáli“ nedajú pokoj

Druhá si pýtala odpoveď na možnú nespokojnosť. Rekord šampionátu drží z roku 1986 legendárny Brit Daley Thompson súčtom 8811 bodov. Na jeho prekonanie potreboval nakrátko ostrihaný čiernovlasý atlét, rodák z Lanškrounu, zabehnúť záverečnú tisícpäťstovku za 4:41 a čosi. Dosiahol o sekundu horší výsledok. „V prvom momente mi to vôbec neprekážalo. Ale ak sa teda pýtate, teraz ma to škrie,“ odpovedal Roman po anglicky Angličanovi.

Bodka. Oficiálna časť sa skončila, aby prišla druhá, s ktorou veľkí víťazi musia rátať aj o polnoci. „Mediáli“, ako vtipne zhŕňa všetkých ľudí s visačkami tlačových služieb jeden zo slovenských trénerov, z oboch republík bývalej spoločnej československej, Šebrleho schmatli. O niečo ďalej takto trápili Rakúšania a Slovinci víťazku osemstovky Jolandu Čeplakovovú z Velenje.

Psík trénerovi

Toho psíka nesiete očakávanému dieťatku? „Nie, pre dieťatko i budúcu maminku som nakúpil už dávno. Maskota dostane trénerova dcéra.“

Romana Šebrleho a pani Evu Šebrlovú, rodenú Kasalovú, čaká 14. septembra šťastná chvíľa. „Syn bude Štěpán, ak bude dcéra, dostane meno Michaela,“ hovoril svetový rekordér. Viditeľne pookrial. Vyčaril úsmev hrdého otca. Roman a Eva sa zosobášili vlani pred götziským rekordom. Romanovi zrejme osudovo žičí spojitosť veľkých rodinných a športových dní. Manželku spoznal v Prahe na atletickom štadióne Julisky. Bola a je krásna, behala osemsto metrov.

V skupine s Briňarským

Šebrleho trénuje ambiciózny Dalibor Kupka. Pod jeho vedením napreduje aj náš šprintér na dvesto metrov Martin Briňarský. Kupka sa snažil dať dohromady i prekážkara na 110 metrov, bronzového z aténskych MS 1997 Igora Kováča. Žiaľ, zranenia nášho atléta uplynulého desaťročia mu nedovolili v práci pokračovať.

Po rozbehu na dvesto metrov sa v tuneli Olympijského štadióna na moment stretli slávny desaťbojár a náš reprezentant. Obaja sa poznajú aj zo sústredenia v Južnej Afrike. „Koľko?“ prehodil Šebrle. „Dvadsať sedemdesiatpäť,“ lapal dych náš bežec. „To je výborný čas,“ povzbudil Šebrle. Atletická reč počas súťaží je stručná ako telegraf, ale rovnako výstižná.

Zhoda ako šesť čísel v Športke

Romanovi pripomenuli, že tohto roku v Götzise i na šampionáte dosiahol na chlp zhodne 8800 bodov. „To sa mi už nikdy nepodarí, veď je to náhoda ako trafiť šesť čísel v Športke.“ Uvedomujete si, že ste prvým zlatým medailistom Českej republiky na majstrovstvách Európy po rozdelení? „Nedošlo mi to. Až teraz. Možno by som najkrajšiu pieseň sveta - Kde domov můj - precítil ešte intenzívnejšie. Aj tak - bolo to nádherné.“ Atleticky silné Česko má skutočne mnoho majstrov sveta - desaťbojára Dvořáka (trikrát), oštepára Železného (za ČR dva razy), trojskokanku Kašpárkovú, osemstovkárku Formanovú, Jan Železný vyhral za Česko i dve olympiády - ale kontinentálny šampionát nevyhral do štvrtka od roku 1992 nikto. Európske zlato má veľmi vysokú cenu.

Aj súťaž pre radosť

„Romane, pôjdeš aj na významný míting do Talence,“ zaznelo. „To skutočne neviem.“ Roman potom opisoval pocity. „Súťažil som skutočne aj pre radosť. Skvelý pocit som mal po žŕdke (510 cm - pozn. red.) a oštepe (68,51 m - pozn. red.). Som šťastný z medaily, isteže som mohol dosiahnuť viac bodov. Chýbal mi zrejme súper, ktorý by ma prehnal.“ Šebrle zdolal olympijského víťaza zo Sydney Estónca Erkiho Noola o priepastných 362 bodov.

Atlét sa zamyslel a jedným dychom odkryl pointu desaťbojárskej námahy. „Pýtať sa desaťbojára po desaťboji, kedy bude zase súťažiť, je ako posielať baníka, ktorý vyfáral, opäť do šachty. Mám taký pocit, že nikdy neabsolvujem desaťboj. Ale to prejde a možno budem túžiť po ďalších pretekoch čo najskôr. Jedno je isté - dám si teraz šampanské a zajtra (v piatok - pozn. red.) pôjdem povzbudiť Honzu Železného,“ hovoril atlét Dukly, ktorý ešte ako maturant chcel hrať futbal za tento niekedy slávny klub. Dnes mu robí meno spolu so Železným ako atlét. V Česku chápu priority. Futbal je veličenstvo, atletika uznávaná kráľovná. Pre jedného i druhú sa oddá vydať všetky sily.

PETER FUKATSCH,Mníchov