Košický trojskokanský talent, bronzová z juniorských majstrovstiev sveta v Chile spred roka, 21-ročná Dana Velďáková sa večne usmieva. Jemne, akoby bezstarostne. Keď končila na XVIII. európskom šampionáte v Mníchove kvalifikáciu, bola ešte na postupovom 12. mieste výkonom 13,78 cm. Nie zlým, ale o pár minút staršia sestra dvojičky Janky dokáže viac. Nedávno splnila limit na šampionát skokom 13,99 cm. Eliminácia stále pokračovala. Dana už prešľapovala v mixzóne a čakala.
Chýbalo deväť centimetrov
Janka, výborná diaľkarka, iste sleduje doma televízne prenosy. V stredu by možno v biednej súťaži, v ktorej posledná Lotyška Gotovská dosiahla slabých 593 cm, uspela. „Veruže som na to myslela,“ hovorila Danka. Predvčerom išla skoro spať. V olympijskej dedine býva na izbe s 19-ročnou kladivárkou Martinou Danišovou, ktorá stredajšiu kvalifikáciu riadne zbabrala. „Ani neviem, kedy prišla. Je to fajn dievča, nechcela ma rušiť. Pripomínať možný neúspech.“
Dana Velďáková hovorila o „dni pred“ v momente, keď už bolo jasné, že nepostúpi. Hneď dve skokanky z druhej skupiny ju prekonali.
„Fúkalo. Pri prvom pokuse som mala riadny nedošľap. Ani som necítila odrazovú dosku,“ opisovala Košičanka vcelku vydarený vstup – 13,61 (ak by sme prirátali asi pätnásťcentimetrovú rezervu…). Potom jej dal tréner Dubovský pokyn, aby o pol stopy skrátila rozbeh. Krásny skok, ale aj asi desaťcentimetrový prešľap. Tretí, najdlhší – 13,78 m – bol už strémovaný, ťažký.
Zrazu sme začali rátať. Dane Velďákovej chýbalo na postup deväť centimetrov. Rukou naznačila tento nepatrný rozdiel a usedavo sa rozplakala. Sestry Velďákové majú jemný úsmev a úprimné slzy. Dana tentoraz v Mníchove, Jana akiste v Košiciach.
Miriam tuho zaspala
Prekážkarka na 100 metrov Miriam Bobková zo Spišskej Novej Vsi, susedka na jednej ulici s naším bronzovým medailistom na 100 m prek. na MS v Aténach Igorom Kováčom, rýchlo rozpráva a rýchlo behá. Včera, žiaľ, bolo dominantné to prvé. „Rozcvičila som sa skvele. Na tréningovom štadióne je lepšia dráha než na hlavnom. Páčili sa mi žlto-biele prekážky. Opticky sa zdajú nižšie ako tie naše bielo-modré. Nebola som nervózna, skrátka pohodička,“ ostošesť vysvetľovala Miriam. Všetko je to pekné, ibaže slovenská rekordérka (13,48 s) riadne „zaspala“ na štarte. Nigérijčanka v španielskych farbách Glorie Alozieová mala už tri metre šprintu za sebou. Miriam sa priznala k zlozvyku. V štartovacích blokoch pri povele „pozor“ vie, s prepáčením, zavrtieť zadkom. Štartér čakal, až budú pretekárky „skamenené“, a Miriam takou zostala aj po výstrele. Čas 13,71 s je veľmi zlý. „Nie zlý, mizerný. Aj keby som bola posledná, slovenský rekord som chcela, mala, musela prekonať,“ zlostila sa v Mníchove až 31. prekážkarka z tridsiatich piatich.
Stotina za rekordom
Tatranec Martin Briňarský, 26-ročný šprintér na 200 m, perfektne vybehol v druhej dráhe zákrutu a bolo jasné, že z medzibehu postúpi. „Bolo to veľmi uvoľnené, na začiatku rovinky mi bolo jasné, že isto postupujem,“ prehodil pretekár, ktorý pred štyrmi rokmi na ME v Budapešti vypadol na stovke v rozbehu dorasteneckým časom niečo pod jedenásť. Včera predpoludním zaostal na dvojnásobnej trati za svojím a Vanderkovým slovenským rekordom 20,75 s. „Ten zabehnem večer a budem v semifinále,“ odporučil sa rýchlo výpoveďou, ktorá znela sympaticky, hoci trochu tajomne – vyberte si, či hovorím vážne, alebo do vetra. V rozbehoch bežali iba šiesti rýchlejšie než Slovák. S napätím sme čakali na večer.
PETER FUKATSCH, Mníchov
