FOTO – TASR

Súčasnú francúzsku literatúru už dlhší čas skôr opatrne obchádzam, než by som ju s pôžitkom čítal: neviem stráviť jej popieranie plnokrvného príbehu a zdĺhavé „filozofické“ špekulovanie. O to príjemnejšie ma zaskočila Obchodnice s prózou Daniela Pennaca. Hoci ju Mladá fronta a Dauphin vydali v edícii Detektivka, do tohto žánru jej chýba skoro všetko a nazvať autora „Nový Chandler z Bellevillu“ (ako to robí citát z New York Times na prebale) možno len s enormnou poetickou licenciou. Rozhodne je to však veľmi príťažlivá absurdná groteska, okorenená niekoľkými vraždami. Vanie z nej neodolateľná chuť zabávať i zabávať sa, zaľudňujú ju bizarní ľudia, ktorých bláznivé vzťahy explodujú ako ohňostroj a ožarujú komédiu ľudského života i jeho nostalgické zákutia. Ani čo by sa človek vnoril do sveta Romainsových Kumpánov či Queneauovej Zazie v metre, o krutých Vianových žartoch nehovoriac. Úctyhodne hrubý zväzok bez dlhých rečí dokazuje, že kvality literatúry nijako neznižuje, ak je aj zábavná. Ba priam naopak.