Belošskí farmári zo Zimbabwe sa dali odfotografovať pred country klubom Mutorashanga. Mugabe v júni nariadil takmer trom tisícom bielych farmárov zastaviť všetku produkciu, pričom do 9. augusta majú opustiť svoje farmy. FOTO-REUTERS
Manželia Connollyovci sa pre istotu zbalili už dávno. Počas 45 dní od vládneho nariadenia o konfiškácii posledných 2900 belošských fariem v Zimbabwe sa v nich vystriedali všetky pocity. Včera nadišiel Deň „E“ (Eviction Day) a oni, ak nechcú skončiť na dva roky vo väzení, musia do polnoci bez akejkoľvek kompenzácie opustiť farmu, ktorú ako svadobný dar jeden pre druhého kúpili v decembri 1961.
„Je úplne zbytočné ďalej o tom diskutovať,“ hovorí Matthew Connolly (68), „je čas odísť.“ Z druhého najväčšieho mesta Zimbabwe Bulawaya k jeho farme vedie dvadsaťkilometrová prašná cesta. Končí sa priamo pri jednoposchodovom neokoloniálnom dome s dlhou verandou. Takmer všetky okná sú rozbité.
Návštevy veteránov
„V poslednom čase nás denne navštevovali vojnoví veteráni,“ vysvetľuje Ruth Connollyová (67). Hovorí o veteránoch občianskej vojny zo sedemdesiatych rokov, ktorí násilím k moci priviedli k moci prezidenta Roberta Mugabeho. To isté násilie dnes v Zimbabwe slúži ako hnací motor jeho ‘pozemkovej reformy‘. „Zakaždým sa dožadovali jedla, ale ja už žiadne nemám,“ tvrdí Connolly.
Farma donedávna produkovala dve hlavné exportné položky Zimbabwe: tabak a kukuricu. „V januári nám Mugabe zakázal sadiť,“ spomína pán Connolly, „potom prišlo varovanie, že vyvážať sa môže len s vládnou licenciou.“ To v praxi trojcifernej inflácie znamenalo, že vláda farmárov vyplácala podľa umelého kurzu 55 tunajších dolárov za jeden americký.
Na čiernom trhu ale za jeden americký dolár kúpite až 450 zimbabwianskych. S blížiacim sa Dňom „E“ sa kurz prepadol až na 475:1. Oficiálny kurz je pritom fiktívny. Spotrebiteľské ceny v Zimbabwe určuje trh a s ním aj skutočný výmenný kurz. V roku 1980, keď posledný biely premiér Ian Smith odovzdal vládu Robertovi Mugabemu, sa tunajší dolár vyrovnal britskej libre.
Len žiadne nádeje
Na poludnie Connollyovci zasadnú k poslednej šálke čaju. Sluha Makondo, ktorý sa na farmu prisťahoval s nimi, zatiaľ do dodávky značky Toyota odnáša batožinu. Na kuchynskom stole ležia juhoafrické pasy. „To je všetko, na čo sa v tejto chvíli môžeme spoľahnúť,“ hovorí pani Connollyová. O minútu neskôr s plačom odchádza do vedľajšej miestnosti.
O 11.50 z rádia zaznie zaujímavá informácia. Sudca zimbabwianskeho Najvyššieho súdu Charles Hungwe údajne konfiškáciu fariem, na ktoré boli uvalené hypotéky, vyhlásil za neplatnú. Čo si o tom myslia Connollyovci? „Len žiadne falošné nádeje,“ varuje Connolly, „Mugabe bude rozhodnutie súdu ignorovať tak, ako to robí už niekoľko rokov. My radšej odídeme dobrovoľne.“
Začiatok novej epochy
Vládna propaganda tvrdí, že Deň „E“ vojde do dejín ako dátum, keď správu nad pôdou po storočnej koloniálnej okupácii znovu prebrali domorodci. „Je to začiatok novej epochy a posledný deň britského imperializmu,“ kričí z rádia obávaný minister Jonathan Moyo. Opozičné Hnutie za demokratickú zmenu dodáva, že 8. august bude predovšetkým dňom, keď sa obyvatelia Zimbabwane naposledy najedli do sýta.
Krajine totiž hrozí hladomor. Akútnym nedostatkom potravín trpí 42 percent populácie. Na situácii sa najviac podpísala ‘pozemková reforma‘. OSN navyše tvrdí, že distribúcia humanitárnej pomoci zlyháva najmä v oblastiach, kde v marcových prezidentských voľbách zvíťazil opozičný kandidát Morgan Tsvangirai.
„Mugabe svojich odporcov trestá hladom,“ myslí si nemenovaný hararský diplomat. Ešte väčším šokom je, že znárodnené farmy prideľujú nie černošským bezzemkom, ako sa vyhlasuje oficiálne, ale straníckej elite a líbyjským magnátom, ktorí Mugabeho režim zásobujú pohonnými látkami.
Autor: Roman Lipták, Bulawayo pre SME
