Zatiaľ čo Európa ešte o Iraku nedebatuje, v Bagdade sa už pomaly na prípadné vojenské ťaženie chystajú aj ženy. FOTO - REUTERS
Zatiaľ čo v Amerike skloňujú šírenie zbraní hromadného ničenia, európskou témou je prisťahovalectvo. Keď Washington prízvukuje terorizmus a os zla, starý kontinent debatuje o organizovanom zločine alebo životnom prostredí. Nuž a keď príde reč na irackého diktátora, tak panuje všeobecná predstava, že väčším rizikom je Saddáma odkopnúť, ako ho nechať na svojom mieste. V Európe pritom vedia, že Husajn je i tak diktátor a gauner, ale na rozdiel od USA nemajú bezprostredný pocit ohrozenia.
Väčšina európskych politikov, možno s výnimkou Británie, sa domnieva, že útok proti Husajnovmu režimu nemožno začať bez súhlasu Organizácie spojených národov. Predstavitelia Európskej únie sa síce zhodujú v tom, že Husajn musí zbrojných inšpektorov OSN bezpodmienečne vpustiť na svoje územie, no nemajú jasnú odpoveď na to, ak Saddám pred inšpektormi zabuchne dvere. Vari preto sa agentúra Reuters domnieva, že európska podpora irackej operácie vzrastie vo chvíli, keď Saddám inšpektorov nepustí cez iracké hranice a keď cez Atlantik prepláva americká lietadlová loď Roosvelt, bez ktorej sa väčšia vojna počas uplynulých desiatich rokov nezačala.
Európska únia zatiaľ nemá ani spoločnú pozíciu voči prípadnému útoku na Irak. Podľa agentúry EuropaPress sa zatiaľ viac prikláňa k tej možnosti, že „treba využiť všetky diplomatické prostriedky“. A čo jednotlivé krajiny?
Francúzsko, známe občasným protiamerickým diplomatickým koketovaním, tvrdí, že vojenský zásah proti Husajnovi podporí iba vtedy, ak ho „odklepne“ Bezpečnostná rada OSN. Možnej protihusajnovskej koalícii by mohlo prospieť to, že nedávne voľby vyhral Jacques Chirac, ktorý má v parlamente stredopravicovú väčšinu.
Tradiční Bushovi spojenci - Španielsko premiéra José Maríu Aznara či Taliansko Silvia Berlusconiho - sa zatiaľ nevyjadrovali. Aznar podľa Reuters iba koncom júla povedal, že Bagdad musí dokázať, že nevlastní zbrane hromadného ničenia. Viac zatiaľ nepovedal.
Z väčších krajín starého kontinentu sa ako jeden z najvernejších amerických spojencov v prípade Iraku javí Taliansko. Minulý týždeň čosi naznačil tamojší minister obrany. Nespomenul zbrojných inšpektorov OSN, iba povedal, že Rím by sa k protihusajnovej koalícii mohol pridať, keď dostane dôkazy o irackom jadrovom programe.
Washington bude pri irackom ťažení potrebovať európsku diplomatickú podporu, miestne základne a iste i kontakty v arabskom svete. Berúc do úvahy tradičné európske kibicovanie by preto bolo najlepšie, keby prípadný konflikt trval čo najkratšie a keby pri ňom nevystrelili ceny ropy.
JURAJ TOMAGA
