Analýza krokov únie v JZR a Macedónsku odhaľuje aj nedostatky
BRUSEL 8. augusta (SITA/Reuters) - Vo svete po 11. septembri je ťažké pripomínať, že v tomto čase minulý rok bolo hlavnou otázkou medzinárodnej bezpečnosti, či Európska únia (EÚ) a NATO dokážu zabrániť občianskej vojne v Macedónsku. Bývalá juhoslovanská r
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
epublika sa dostala späť do tmy, čiastočne preto, že konflikt sa nepodarilo celkom zneškodniť, ale hlavne preto, že vojna proti terorizmu spustená po septembrových útokoch na Spojené štáty zatienila etnické trenice na Balkáne. Teraz sa EÚ usiluje vyťažiť čo najviac zo svojho prvého úspechu v riadení krízovej situácie, a jej nasledujúceho prínosu v sprostredkovaní dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou s cieľom zabrániť rozpadu zvyšku Juhoslávie. Zrejme najprekvapujúcejšie zistenie z vnútornej správy analyzujúcej doterajšie kroky je, aké skromné sú zdroje, s ktorými môže šéf zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana a jeho malý tím operovať. Vrcholný európsky diplomat nemá zabezpečené telefonovanie počas svojich ciest, čo patrí k základnému vybaveniu a v jednom prípade bol nútený vyžiadať si lietadlo od nečlenskej krajiny EÚ - Ukrajiny - pre naliehavú cestu k jazeru Ohrid, kde macedónski lídri a predstavitelia albánskej etnickej menšiny rokovali o mierovej dohode. "Do dnešného dňa nemá sekretariát Rady EÚ zabezpečenú komunikáciu, ktorú by vysoký predstaviteľ (HR) využil počas svojich ciest alebo na komunikáciu s predstaviteľmi EÚ v oblasti," uvádza sa v správe. "Je to veľký nedostatok," dodáva sa v texte. Nemožnosť operatívneho spojenia a diplomatického spravodajstva, ktoré závisí na obyčajných telefónoch, faxoch a e-mailoch sťažovali Solanovi okamžité kroky na zabránenie ďalším konfliktom zúčastnených strán. "V mnohých situáciách (napríklad počas vyjednávania v Ohride) bol vysoký predstaviteľ nútený využiť americké zdroje," uvádza sa v správe. V období vrcholiacej krízy v Macedónsku v júli a auguste mal Solana k dispozícii iba päť až sedem-členný štáb, ktorý sa trvale venoval kríze. "Táto úroveň viedla ku konštantnej improvizácii a bránila takej úrovni analyzovania a koordinácie, ktorú si situácia vyžadovala," píše sa ďalej v správe. Správa takisto analyzuje nástroje a metódy, ktoré umožnili EÚ uspieť v Macedónsku a v sprostredkovaní počas treníc medzi juhoslovanskými republikami Srbskom a Čiernou Horou po tom, ako zlyhalo predchádzajúce úsilie EÚ na Balkáne. Jedným z kľúčových záverov je, že použitie jedného účastníka rozhovorov - Solanu - s osobitným vyslancom v oblasti, ktorý ho priamo informuje, je oveľa efektívnejšie ako metóda EÚ vysielania tzv. trojky zloženej zo zástupcu predsedníckej krajiny EÚ, Európskej komisie a predstaviteľa Rady EÚ. Ďalším poučením je, že preventívna diplomacia EÚ pracuje najlepšie, keď tento jeden hlas hovorí v mene širšieho medzinárodného spoločenstva, s podporou USA. Spoločná návšteva Solanu a generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona v Skopje demonštrovala súdržnosť EÚ a NATO pokiaľ ide o Macedónsko. Správa podčiarkuje, že dohoda na odvrátenie rozpadu Juhoslávie vo februári bola možná, pretože Solana získal úplnú podporu USA pre blízke kontakty so šéfom americkej diplomacie Colinom Powellom. "Kým USA boli zo začiatku pripravené akceptovať nevyhnutnosť referenda o nezávislosti Čiernej Hory, nakoniec podporili iniciatívu EÚ uprednostňujúcu udržať spoločný štát," píše sa v správe. Tretím zistením je, že výkon EÚ sa maximalizuje, keď využíva všetky nástroje na potrebné opatrenia - finančnú pomoc, hrozbu sankciami, mierotvornú prítomnosť alebo monitoring, pomoc pri budovaní krajiny, a dlhodobý výhľad členstva v EÚ.