BRATISLAVA - Vláda včera schválila legislatívny zámer penzijnej reformy, na ktorý možno štát v budúcnosti doplatí. Po vytvorení kapitalizačného dôchodkového piliera bude podľa ministra práce Petra Magvašiho štát garantovať minimálny výnos v penzijných fondoch tak, aby nebol nižší ako inflácia.
Podľa analytikov existuje možnosť, že v najbližších rokoch by mohla celková inflácia prevýšiť investičné výnosy. „Ak budú penzijné fondy investovať konzervatívne a obmedzia sa iba na peňažný trh a štátne dlhopisy, tak hrozí, že nastane situácia ako napríklad začiatkom roku 2000. Vtedy bola inflácia od štrnástich do šestnástich percent, no úrokové sadzby na trhu sa pohybovali okolo desiatich percent,“ varuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Ak by sa podobná situácia zopakovala, štát by musel vyrovnať rozdiel medzi infláciou a výnosmi z vlastných peňazí.
Dôvodom nepomeru medzi výnosmi na peňažnom trhu a rastom inflácie by v najbližších rokoch mohlo byť očakávané uvoľňovanie regulovaných cien. Zrýchli sa ním tempo celkovej inflácie, no na jadrovej inflácii, nezohľadňujúcej regulované ceny, sa neodzrkadlí. Investičné výnosy na peňažnom trhu sa pritom odvíjajú od monetárnej politiky štátu, ktorá je nastavovaná práve podľa jadrovej inflácie.
„V dlhodobom horizonte však nečakám, že by celková inflácia prevyšovala výnosy na peňažnom trhu,“ dodal Tóth. Podľa neho by v najbližších rokoch mohlo priniesť určité riziko aj prípadné prudké zhodnocovanie koruny, na ktoré by musela reagovať centrálna banka. „Ako napríklad v Česku.“
Vláda včera poverila ministerstvo práce, aby navrhlo zákon o kapitalizačnom pilieri do konca roka. O jeho podobe sa stále diskutuje. Nová vláda bude mať ešte aj v decembri na stole dve alternatívy. „Ich rozdielnosť spočíva v spôsobe garancií a vo výbere správcu aktív,“ vysvetlil minister Magvaši.
Práve jeho rezort navrhuje, aby štát ručil za zhodnocovanie úspor v penzijných fondoch aspoň do výšky inflácie. Výber správcu aktív preto nechce nechať na poistencoch, ale navrhuje zriadiť štátny investičný výbor, ktorý by rozhodoval o smerovaní desiatok miliárd z úspor ľudí.
Naopak, návrh ministerstva hospodárstva presadzuje slobodný výber správcu dôchodkových úspor priamo ľuďmi. Štát by sa tým zbavil časti zodpovednosti a nemusel by ručiť za minimálnu mieru zhodnocovania investícií v penzijných fondoch.
Magvaši obhajuje svoj model kapitalizačného piliera nižšími nákladmi na správu aktív. Podľa ministra by pri centrálnom riadení toku investícií ušetrili správcovské spoločnosti na marketingu a administratíve, čo by sa premietlo do vyšších výnosov pre ľudí. Na druhej strane by neprítomnosť konkurencie nemotivovala správcovské spoločnosti k lepšiemu zhodnocovaniu penzijných úspor poistencov.
TOMÁŠ VELECKÝ
