BRATISLAVA - Svetový trh s ropou žije množiacimi sa správami o možnom útoku Spojených štátov na Irak. USA nepriamo potvrdili tento zámer výzvou svetu na doplnenie strategických zásob ropy. Hoci táto informácia cenou ropy nijako významne nepohla, účinky prípadnej vojny by boli oveľa výraznejšie.
„Malo by to za následok prudký rast ceny. Najprv by išlo o psychologický efekt, ale z dlhodobého hľadiska by vývoj závisel od poškodenia ropnej infraštruktúry,“ myslí si komoditný analytik firmy Colosseum Jiří Šťastný. Hoci z Iraku prúdia denne na svetové trhy „len“ dva milióny barelov ropy, čiže necelé tri percentá, teoreticky sú ohrozené dodávky z celého Arabského polostrova, čo je takmer štvrtina svetovej produkcie.
„V cene ropy už je zahrnutá riziková prémia jeden až dva doláre, ktorá sa zvyšuje alebo znižuje v závislosti od aktuálnosti vypuknutia konfliktu,“ doplnil Šťastný. Súčasná cena ropy sa po sérii pesimistických správ zvýšila v Amerike na 27 dolárov za barel.
Prípadná snaha štátov posilňovať podľa vzoru USA vlastné zásoby ropy sa podľa analytika pravdepodobne neprejaví v cene. „Určitý vplyv na cenu to síce bude mať, ale zvyšovanie zásob by bolo rozložené do niekoľkých rokov. Dopyt sa teda zvýši len čiastočne,“ hovorí Jiří Šťastný.
Núdzové zásoby ropy si vytvárajú štáty pre prípad krízových udalostí. V Európskej únii by zásoby stačili pokryť spotrebu ropy a ropných produktov na 90 dní. Slovensko by dnes dokázalo vyžiť len 40 dní. Chýba nie len ropa, ale najmä sklady. Podľa Správy štátnych hmotných rezerv sa tento rok zvyšovali zásoby z 31-dňovej spotreby na 40-dňovú. Na jednodňové zvýšenie zásob štát minie približne 70 miliónov korún. Z negociačných rokovaní s Európskou úniou vyplýva Slovensku povinnosť dosiahnuť 90-dňovú úroveň zásob v roku 2008. Na budúci rok by sa mali núdzové zásoby zvýšiť na 47 dní.
JURAJ JAVORSKÝ
