Kto bude stáť na striedačke súpera pri zajtrajšej exhibícii vášho zlatého tímu zo Švédska proti čakateľom na piešťanskom zimnom štadióne?
„Kombinovaný realizačný tím, v ňom aj plavkyňa Martina Moravcová ako špecialistka na aeróbnu vytrvalosť (smiech). Využijeme aj Petra Šťastného, ktorý sa zrejme objaví aj na ľade. Dovoľte však ešte zdvorilostne korigovať hlavičku nášho súpera. Namiesto čakateľov to bude tím Slovensko 2002.“
Kto sa javí v najideálnejšej polohe ako váš nasledovník?
„Ťažká, doteraz nevyriešená otázka, v ktorej sme sa však posunuli. Do konca mesiaca by sa z dvoch-troch variantov mala vykryštalizovať definitívna dvojica.“
Budete rešpektovať v minulosti obvyklé pravidlá, že hlavný tréner si vždy vyberie svojho asistenta sám?
„Nemyslím, že by to bolo bezvýhradne nemenné, malo by to mať istý systémový kontext.“
Prvý reprezentačný tréner histórie slovenského hokeja Július Šupler by bol nepochybne naklonený k návratu, prekážkou je však jeho zmluva so Slovanom. Je ešte v hre aj on?
„Áno. Aj v jeho prípade platí: Nikdy nehovor nikdy, aj keď proti tejto možnosti stojí podmienka, že prvý tréner reprezentácie nemôže mať súčasne záväzok v klube. Ale v živote sa dá všetko zmeniť.“
Olympijský výber do 23 rokov čaká onedlho štart na Tatranskom pohári v čase, keď ešte nemusí byť známe nové trénerské obsadenie. Kto ho povedie v Poprade?
„To provizórne ja, s Pavlom Siroťákom. Máme k sebe naozaj blízko a netreba kvôli tejto akcii organizovať zvláštne zasadania.“
V minulosti ste sa vyjadrili, že si aj po inaugurácii nových trénerov viete predstaviť, že na vrcholných podujatiach vstúpite na slovenskú striedačku podporiť koučing. Platí to?
„Prečo nie? Vnímam to ako logickú mobilizáciu celého potenciálu nášho hokeja s nadväznosťou na pozitívnu skúsenosť.“
V histórii slovenského hokeja ostanete zrejme unikátom. V priebehu troch mesiacov ste sa po najväčšom sklamaní v podobe nepostupu do hlavnej fázy olympijského turnaja v Salt Lake City dočkali 11. mája v Göteborgu najsilnejšieho triumfu. Ako to vnímate?
„Prajem všetkým nástupcom, aby hĺbka rozčarovania, ktorú som prežil v Salt Lake City, bola jedinou výnimkou v histórii nášho hokeja a naopak - aby zlato či ďalšie medailové umiestnenia neostali ničím výnimočným.“
VOJTECH JURKOVIČ
