oboch pohlaví.
Ženy na chrbtoch koní však nie sú žiadnou zvláštnosťou. Už krátko po tom, čo František I. Štefan Lotrinský - manžel cisárovnej Márie Terézie - začal v Kopčanoch stavať žrebčín (1736), uskutočnili sa v okolí Holíča a rakúskeho Schlosshofu (na pravom brehu rieky Moravy oproti Devínskej Novej Vsi) prvé parforzné hony, na ktorých sa v sedlách koní zúčastnili nielen páni, ale aj ich urodzené manželky.
Tragický pád olympioničky
Jazdeckou priekopníčkou v bývalom Československu bola komtesa Immaculata (Lata) Brandisová (nar. 26. júna 1895). Keď sa v roku 1927 prihlásila na štart Veľkej pardubickej steeplechase, mužom sa to nepáčilo a oponovali, že tieto dostihy nie sú vhodné pre „nežné pohlavie“. Proti jej štartu podali protest na Československý Jockey Club, ktorý sa o radu obrátil až do kolísky turfu. Anglický Jockey Club odpovedal: „Z našej strany nie sú žiadne námietky proti štartu komtesy Immaculaty Brandisovej v prekážkových dostihoch. Predpokladáme však, že bude mať oddelenú šatňu od mužov.“
Lata Brandisová o desať rokov neskôr s polokrvnou kobylou Normou Veľkú pardubickú vyhrala a dodnes je jedinou ženou, ktorá to na týchto slávnych prekážkových dostihoch dokázala.
Na Slovensku bola jednou z prvých parkúrových jazdkýň rodáčka z Kostolian nad Hornádom Matylda Pálfyová (nar. 11. marca 1912). Bola aj prvou Slovenkou, ktorá získala na olympijských hrách medailu. V Berlíne (1936) bola členkou čs. družstva gymnastiek, ktoré obsadilo druhé miesto. O dva roky neskôr na majstrovstvách sveta získala s družstvom titul svetovej šampiónky a vo viacboji jednotlivkýň si vybojovala bronzovú medailu. Od roku 1939 žila Matylda v Bratislave a venovala sa atletike, vodnej turistike a jazdectvu. Tragicky zahynula po páde z koňa 23. septembra 1944 v Trnave.
Prvé lastovičky
Po roku 1950 začalo v novozaložených jazdeckých oddieloch pribúdať dievčat a žien. Na Slovensku v tom čase k prvým amazonkám v sedle patrili Jarmila Tobolková, Hana Klímová, Marta Šľahorová, Jarka Krumlová, Eva Gabajová a Ružena Lužická, ktoré sa aj na šampionátoch ČSR umiestňovali na medailových priečkach.
V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ich vystriedala nová generácia jazdkýň, z ktorých najlepšie výkony podávali Ľudmila Ondzíková, Dáša Stehulová, Judita Ďurdiaková, Ružena Mihalovičová, Jožka Sajanová, Dáša Šebíková a Alena Laštovičková, ktorá bola viacnásobnou československou šampiónkou.
Ženy na Grand Prix
V roku 1965 sa v Bratislave uskutočnili prvé medzinárodné jazdecké preteky o Zlatú podkovu, z ktorých vzišla súčasná Grand Prix Bratislava CSIO-W. Počas prvých ročníkov na nich štartovali len muži, až v polovici sedemdesiatych rokov sa parkúr stupňa T (do 150 cm) odhodlala prejsť prvá amazonka Rakúšanka Monika Leitenbergerová a po nej už bola účasť žien v Ovsišti častejšia.
Na pravom brehu Dunaja už štartovali Angličanky, Japonky, Američanky, Belgičanky, Chorvátky, Novozélanďanky, Nemky, Švajčiarky, Dánky, Grékyne a Švédky, z ktorých 25-ročnej výtvarníčke zo Štokholmu Lisen Brattovej-Fredericsonovej sa vlani ako prvej žene v histórii podarilo bratislavskú Grand Prix vyhrať.
Nádejné Slovenky
Na 37. ročníku Grand Prix Bratislava CSIO-W, ktorý sa dnes začína, budú štartovať aj tri nádejné Slovenky: Jana Sláviková (na koni KIM), Monika Štangelová (DAKOTA) a Zuzana Mikušová (LAPAZ). „Mladé reprezentantky aj ich kone sú v dobrej forme, čo naposledy potvrdili na Cene Spiša, kde sa v silnej konkurencii najlepších jazdcov umiestnili na popredných miestach. Verím, že aj v Ovsišti zabodujú a urobia radosť priaznivcom jazdeckého športu,“ povedal tréner družstva Slovenska Juraj Hanulay.
JURAJ GRESSNER
