FOTO - Archív
Slovenský guliarsky rekordér (20,82 m) a náš vlaňajší Atlét roka Milan Haborák (na snímke Petra Pospíšila) už dva týždne vstával na tréningy v Nitre i v Banskej Bystrici tak, aby bol presne o 10.10 h pripravený súťažiť. Model na mníchovské majstrovstvá Európy. Teda budíček okolo šiestej. Porozprával sa s trénerom Jozefom Hanušovským o kvalifikácii. Akoby boli v Bavorsku. O finále ani zmienka. Aby nezakríkli.
V utorok najprv v olympijskej dedine, kde ubytovali všetkých atlétov, potom na Olympijskom štadióne zrkadlovo zopakovali „napapagájovaný“ rytmus. V športe to inak nejde, návyky musíte dostať do krvi.
Prvý pokus
Milan Haborák hádže 19,83 m. Ako sa neskôr ukázalo, aj to by bolo stačilo na finále. Ale bol to pokus vyslovene na istotu. „Išiel som na to veľmi opatrne. Priznám sa, necítil som formu. Aj pri zabezpečovaní som chcel viac atakovať dvadsiatku.“
Druhý pokus
„Podstatne som zrýchlil prácu nôh, ale stále som necítil formu. Ak som aj v takomto rozpoložení postúpil, je to dobré znamenie.“ Dobre? Prečo. „Lebo forma môže prísť popoludní. Nestáva sa, aby sa niekde vyparila.“ Haborák mával zlé predpoludnia. Vrátili sa? „Akože, veď som postúpil. Nedbal by som, keby som získal medailu a necítil formu. Atletika je o pocitoch. Nebol som v úplnej pohode. Nič viac.“ Pádne argumenty.
Milan po druhom pokuse zrazu skrížil pod seba ruky na znak, že končí, hoci mohol ešte pokračovať. „Dobrá je každá chvíľa odpočinku navyše,“ dôvodil guliar, ale v mixzóne sa pýtal aj on.
Neriskoval som? „Azda. Trochu,“ vyslovili sme mierne obavy. Lebo súťaž ešte pokračovala. „Rátali sme, vychádza to na jasný postup,“ argumentoval Milan. Nezmýlil sa.
Popoludnie
„Najskôr niečo ľahké zjem a pôjdem na masáž. Šesť hodín pred pretekami už nesmiem zobrať nič z normálneho jedálneho lístku do úst,“ popisoval 29-ročný atlét. A z akého teda? „Takého športového, vrhačského. Dám si zo dve kávy a nejaké ,ježovidlá,.“ „Ježovidlá?“ „Nápoje z dovolených prostriedkov, ktoré nechávajú človeka nabudeného, mysliaceho.
„Ježovidlá“, to znie lepšie ako stimulanty.“ Tak je, bez „ježovidiel“ to vo vrcholovej atletike nejde. Ibaže sa nesmú prehnať. (pf)
