Deväťdesiat percent Rusov bolo proti. Poslancami v Štátnej dume to však pri hlasovaní nepohlo – Rusko sa v najbližších dvadsiatich rokoch premení na veľkú skládku jadrového odpadu na svete. Príslušné zákony prešli v stredu dolnou komorou – hlasovanie v Rade federácie je už len formalitou, po ktorej príde podpis prezidenta. Západná Európa sa prie, či vôbec zachovať jadrové elektrárne, a každý transport vyhoreného paliva z Nemecka do Francúzska a naopak sprevádzajú silné protesty. Rusko si trúfa na riziko, do akého sa vyspelé krajiny púšťajú po dôkladnej úvahe, s vedomím technologického aj finančného krytia projektu a s ohľadom na verejnú mienku.

Obchod za 21 miliárd

Za uloženie cudzieho odpadu by malo Rusko získať v prvých desiatich rokoch 21 miliárd dolárov. Zelené hnutia, ale aj ruská Akadémia vied protestujú. Tí radikálnejší argumentujú, že hŕstka politikov s vidinou rýchleho zisku hazarduje so zdravím ďalších generácií. Druhá strana má svoje argumenty – peniaze vraj pomôžu vybudovať také recyklačné zariadenia, ktoré vyriešia aj problém domáceho jadrového odpadu. A ministerstvo pre atómovú energiu tvrdí, že ak má Rusko nejakú kvalitnú technológiu, tak je to práve jadrová technológia.

V zahraničí aj v radoch opozície – proti sú aj parlamentní liberáli a pravica – sa však množia pochybnosti, či peniaze z cudziny vláda skutočne použije na recykláciu a vyčistenie zamorených území. Ruská vláda totiž plánuje postaviť desať nových jadrových elektrární (!) a dosiaľ nie je známe, kde na to vezme.

Predpokladá sa dovoz asi tisíc ton odpadu ročne. Oficiálne nie je celkom jasné, ktoré krajiny chcú Rusko „potešiť“, hovorí sa však o Číne, Taiwane, Japonsku, Iráne, Švajčiarsku, Nemecku aj o postkomunistických štátoch, ktoré tradične vyvážali palivo do Sovietskeho zväzu. Ľudia z ruskej pobočky Greenpeace pripomínajú, že Rusko samo predáva palivo Indii, Číne a Iránu a trhajú si vlasy pri predstave, že po vetchých ruských tratiach budú pendlovať každú chvíľu vlaky s jadrovým odpadom. Niektorí experti tvrdia, že ruské skládky nebudú v roku 2021 stačiť ani na domáci odpad. Dohady nad ruskou recykláciou majú však aj politický aspekt.

Z amerického paliva – plutónium pre Irán?

Aktivisti Greenpeace chytili vec práve za tento koniec – apelujú na Washington. Pri recyklácii paliva totiž možno získať aj plutónium na jadrové rakety. Washington má pri rozhodovaní, čo sa stane so starým palivom zo všetkých jadrových elektrární s americkou technológiou vo svete, posledné slovo. Môže teda vývoz odpadu do Ruska zastaviť.

Americký denník International Herald Tribune vo februári informoval o rozdielnych pohľadoch amerických politikov – kým ministerstvo jadrovej energetiky nemá proti vývozu odpadu do Ruska námietky, State department tvrdí, že je „bláznivé chcieť dovážať ďalší jadrový odpad do krajiny, ktorá nie je schopná niečo urobiť s odpadom, ktorý má sama“. Vyhlásenie však sotva možno interpretovať ako americký protest.

George Bush je veľkým stúpencom jadrovej energie. Čo sa týka strachu z plutónia, možno len špekulovať. Washington je momentálne tým, kto ponúka Rusku ústupky. Chystá sa totiž zrušiť zmluvu ABM a vybudovať novú protiraketovú obranu. Predstava, že Rusko o ďalších dvadsať rokov vyrobí z amerického odpadu plutónium trebárs pre Irán, je asi dnes pre Busha predsa len odťažitá.

BAŠA JAVŮRKOVÁ