Fond národného majetku získal bratislavský Istrochem späť pod kontrolu v roku 1999, keď odstúpil od privatizačnej zmluvy s Chemickými závodmi Bratislava. Tie najprv napadli odstúpenie od zmluvy na súde, no neskôr sa s fondom dohodli na mimosúdnom vyrovnaní, ktorého hodnota sa pohybovala okolo 275 miliónov korún.
Fond predáva v týchto dňoch akcie Istrochemu znova a vo výberovom konaní je jediný záujemca - Istrodeza, dcérska firma českého chemického a poľnohospodárskeho koncernu Agrofert. Istrodeza údajne ponúkla za 92 percent akcií okolo dvesto miliónov korún. „Cena je približne na tej úrovni, akú indikujete,“ potvrdil včera Andrej Babiš, spolumajiteľ Agrofertu a bohatý český podnikateľ slovenského pôvodu. Na reprivatizácii teda štát prerobí vyše sedemdesiat miliónov korún.
Po prepočítaní obidvoch privatizácií na cenu jednej akcie je nepomer ešte výraznejší. Zatiaľ čo Chemické závody sprivatizovali 67 percent Istrochemu v roku 1996 po 96 korún na akciu, o šesť rokov neskôr sprivatizuje Istrodeza 92 percent toho istého podniku za 47 korún na akciu. Podľa viacerých burzových analytikov takýto pokles ceny spôsobila aj zhoršená hospodárska situácia podniku.
Podľa Babiša ponúknutá cena zodpovedá finančnej situácii bratislavskej chemičky. „Istrochem na tom nie je až tak dobre, ako sa zdá. Napríklad len nedávno sme zistili, že ministerstvo životného prostredia požiadalo o pätnásť exekúcií a zablokovalo na účtoch Istrochermu viac než tridsať miliónov korún,“ hovorí Babiš.
Okrem straty štátu z odstúpenia od zmluvy a následného predaja sprevádzajú privatizáciu Istrochemu aj otázniky o jeho ďalšom osude. Na verejnosť nedávno prenikli informácie, že Agrofert si ponechá len výrobu agrochemikálií a priemyselných výbušnín, ktoré tvoria asi tridsať percent výkonov Istrochemu, a zvyšok podniku predá ďalej. Babiš: „Nemyslím si, že by sme niečo predávali. Najprv podnik dôkladne preskúmame a potom ho zreštrukturalizujeme.“
Agrofert je najväčšou českou chemickou skupinou. Nedávno získal od českého FNM majoritu v petrochemickom komplexe Unipetrol, no české ministerstvo financií od neho nevidelo ešte ani korunu. „To len české médiá takto interpertujú. Podľa zmluvy sme ešte nemali za Unipetrol zaplatiť a ministrovi priemyslu a obchodu Jiřímu Rusnokovi som ukázal dokument, ktorý potvrdzuje, že peniaze na akvizíciu máme zabezpečené už dlhší čas. Hlavný problém celej transakcie je v nezabezpečení surovín z Českej rafinérskej do Chemopetrolu, kde došlo k dohode len do konca roku. Celá štruktúra rafinérií má byť zmenená, čím sa zmení ekonomika holdingu,“ bráni sa Babiš.
TOMÁŠ VELECKÝ
