FOTO - ARCHÍV
a desiatky dôležitejších, než je samotný šport, v ktorom sláva dosť vystupuje do popredia. Preto je najdôležitejšie zostať rovnaký ako na začiatku, alebo sa o to aspoň zo všetkých síl snažiť, lebo človek ťažko zostane úplne rovnaký.“
Túto vzácnu úlohu vyslovil športový velikán a príkladný človek. Oštepársky svetový rekordér (98,48 m z mája 1996), trojnásobný olympijský víťaz (1992, 1996, 2000) a trojnásobný svetový šampión (1993, 1995, 2001) Čech Jan Železný v jednom predvianočnom rozhovore, v čase na zamyslenie sa.
Všetkým dobrým ľuďom
Janovi Železnému na jar 1998 pri bežnom tréningu spadla činka na rameno odhodovej pravačky. Podstúpil niekoľko zložitých operácií. Oštepár, ktorý nehádže silou, ale švihom, prekonal ťažkú ranu. Ba práve tento boj mu dodal sily.
Na MS v Seville 1999 skončil tretí. Na olympiáde v Sydney 2000 vyhral do tretice. „Tú medailu som musel vyhrať, aby som sa odvďačil všetkým dobrým ľuďom, ktorí mi v najťažších chvíľach pomáhali,“ hovoril v Austrálii očividne dojatý český atlét storočia, ktorý ocenenie ani nechcel prevziať, kým sa nedozvedel, že Emil Zátopek dostal zvláštnu cenu.
Pod horou Montjuic
Železný je normálny človek. Rád rybárči, zájde si na pivo a zapáli si cigaretu. Na olympiáde v Barcelone, prvej, ktorú vyhral, sa prechádzal pod horou Montjuic spolu s ďalším, vtedy ešte československým olympijským víťazom, Robertom Změlíkom. Honzo vtedy jednému z novinárov povedal: „Bolo nám zrazu akosi smutno. Sadli sme si na vínko, spievali Rožnovské hodiny a Tam okolo Levoče, a vedeli, že sa republika rozpadne.“ Železný i Změlík majú manželky Slovenky, Honzo atleticky vyrastal v Banskej Bystrici. Oštepár má dve deti - syna Jana a dcéru Katarínu. Prvé meno vyberal on, druhé manželka od Považskej Bystrice.
Šport do kolísky
Jan Železný (narodený 16. júna 1966 v Mladej Boleslavi) pochádza zo športovej rodiny. Mama hrala výborne hádzanú. Aj on to skúšal. Má iste najsilnejšiu švihovú ruku na svete. Američania ho skúšali v bejzbale. Ak trafil homerun, loptička zmizla nenávratne za horami, za dolami. Ibaže sa mu to nestávalo často. Priznal sa, ľuftoval.
Otec bol jeho prvým trénerom. Potom ho v Banskej Bystrici pripravoval Jozef Hanušovský. Chvíľu spolupracoval s maďarskou oštepárskou legendou Miklósom Némethom, ktorú Železný predstihol.
O priateľstve a profesionalite
Jediný slovenský atletický medailista v ére samostatnosti Igor Kováč sa pripravoval i vlastne žil v jednej skupine so slávnym oštepárom. Náš bronzový prekážkar na 110 metrov hovorí, že bez šťastia byť pokope s Honzom, by nebol úspešný. „Je to určite najlepší človek, akého som spoznal. Všetko robil profesionálne, ale všetko úplne normálne. Znášal tréningovú drinu, ale mal aj úžasný talent,“ spomínal Igor. Na otázku, čo by bolo zo Železného, keby zostal na Slovensku, lebo aj o tom sa hovorilo, odpovedal Kováč z voleja: „On by bol majster sveta, rekordér, olympijský víťaz aj v Albánsku. Majstrovstvo má v krvi.“
Rekordný rekordér
Jan Železný je možno jediným atlétom, ktorý má štyri rekordy - svetový, prirodzene európsky, český i slovenský. Ten náš utvoril v Nitre 31. mája 1987 ako vojak banskobystrickej Dukly výkonom 87,66 m. Bol prvý v rade piatich najlepších hodov histórie. S päťdesiatich hodov atletického oštepárskeho rebríčka všetkých čias za deväťdesiat metrov patrí Železnému tridsaťjeden!
Český atlét storočia vyhral tri razy olympiádu, na jednej bol veľmi tesne druhý. V Soule 1988 podľahol Fínovi Korjusovi o šestnásť centimetrov. Iba americký diskár Al Oerter a jeho krajan Carl Lewis zvíťazili na štyroch olympiádach po sebe.
Keď sa Železnému rozbúši srdce
Železného veľkosť je aj v emóciách, hoci navonok vyzerá skôr utiahnuto a skromne. „Neviem, prečo by som mal atletiku meniť za niečo iné. Dáva mi voľnosť, môžem si robiť, čo chcem, rozhodujem sa o všetkom sám a dostanem za to slušné peniaze. Pokiaľ prídem na štadión a rozbúši sa mi srdce, tak budem súťažiť,“ vysvetlil.
Silné prežitky skrýva iba navonok. Na posledných majstrovstvách sveta v Edmontone 2001 sa ako vždy neprejavoval teatrálne. Po pretekoch však povedal: „Prvou a nie hocijakou odmenou je pre mňa hymna, vlajka stúpajúca na stožiar. Čím som starší, tým to vnímam intenzívnejšie, čo to znamená pre mňa i pre nás Čechov.“
Na jeden titul stále čaká
Ani taký borec, akým je Jan Železný, nevyhral napodiv všetko. Chýba mu titul majstra Európy. Z troch štartov na kontinentálnych šampionátoch bol iba v roku 1994 tretí.
S definitívnym potvrdením účasti na ME dlho váhal. Dnes je v Mníchove a nemá to ľahké. Pre trvalé bolesti v oblasti chrbta držal náčinie naposledy v Štokholme 16. júla. Na ďalší pokus sa napriahne až v zajtrajšej kvalifikácii. Vie však, že je to s určitosťou jeho posledný kontinentálny šampionát. Priznal sa, že v štyridsiatke, keď bude ďalší, už určite hádzať nebude. Otázku konca však vždy s úsmevom vráti: „Do dôchodku to bude určite.“
Nevzdáva sa. Pred odchodom českej výpravy do Mníchova pre ČTK povedal: „Možné je všetko. Stačí mi jeden vydarený pokus, a ten sa mi môže podariť aj v takomto stave. Som v situácii, že môžem hodiť superdobre alebo superzle.“
Ak by nedosiahol aj posledný titul v kariére? „Taký je život, ak nejde priamo oň, ide o… Na majstrovstvá Európy sa teším. Výsledok spoznáme,“ konštatoval najúspešnejší oštepár všetkých čias.
Noviny pririekli Železnému už „milión“ prívlastkov - veličenstvo Jan, kráľ Železný a zlatý. On to cíti inak: „Som iba oštepár, ktorý hodil najďalej.“
