FOTO - Archív

odborníkov tým však svojim deťom škodia: ,,Ak majú z detí vyrásť ľudia s prehľadom, musia pozerať aj televíziu.“ Niektorí dokonca tvrdia:,,Je nesprávne vychovávať deti v televíznej abstinencii. Televízia patrí k spoločenskej realite. Učí deti, že sa môžu slobodne vyjadrovať, dáva im rady do života a slúži ako sprostredkovateľ nových vedomostí.“

Učiť sa pozerať

S názorom, že televízia patrí neodmysliteľne k našej kultúre, súhlasí aj profesor Thomas Bauer z univerzity vo Viedni. ,,Deti sa však musia krok za krokom naučiť, ako ju pozerať.“ Ak rodičia bránia svojim deťom celé roky pozerať televíziu, neskôr bude pre ne oveľa ťažšie naučiť sa sledovať ju správnym spôsobom. ,,Rodičia by mali deti učiť cielene si vyberať vhodné programy, sledovať ich s nimi a potom televízor vypnúť.“ Aj tu sa musia rodičia vedieť presadiť a jasne povedať:,,Toto smieš, a toto nie. Svoje rozhodnutie by mali aj zdôvodniť.“

Informácie a senzácie

Pomoc rodičov deťom pri sledovaní televízie je nevyhnutná. Deti ešte nevedia veľmi rozlišovať medzi informáciami a senzáciami. Aby mohli spracovať všetko, čo na obrazovke vidia, potrebujú pomoc rodičov. ,,Rodičia musia deťom vysvetliť, že to, čo vidia, nie je vždy realita, ale iba vymyslené príbehy,“ hovoria psychológovia. Aj spravodajské relácie často sprostredkúvajú iba skreslenú realitu, napríklad, keď ukazujú archívne snímky alebo iba najdramatickejšie scény. Ak však deti vysedávanie pred televízorom nepreháňajú, znamená televízia pre ne jednoznačne prínos – môže im uľahčiť učenie a obohatí ich slovnú zásobu.

Pestrosť podnetov

Aby však televízia v trávení voľného času našich detí nedominovala, je dôležité ponúkať im čo najpestrejšie podnety. V takom prípade televízia automaticky stráca svoju atraktívnosť. (tom)