Suverénnym spôsobom, keď druhú v poradí Poľku Otyliu Jedrejczakovú zdolala o viac ako trištvrte sekundy. Na stometrovej trati značný rozdiel.
Aké to bolo stáť po dvoch rokoch na zlatom stupni a počúvať slovenskú hymnu?
„Výborné. Rovnako rada som aj času, s ktorým som to vyhrala, veď po svetovom rekorde De Bruijnovej je to druhý čas v histórii vôbec. Blížim sa tam a myslím, že mi toto víťazstvo dodá ešte viac síl a optimizmu.“
Kalkulovali ste s takým dobrým časom?
„Dúfala som, že by to mohlo byť okolo 57,5. Výsledný čas ma milo prekvapil a veľmi potešil.“
Kontrolovali ste si situáciu v bazéne?
„Áno. Prebiehalo to tak, ako som chcela a dúfala. Snažila som sa držať Švédky Kammerlingovej a dať si pozor na Poľku, od ktorej sa dalo čakať, že bude ako dvojstovkárka v závere dobiedzať.“
Boli to z vášho pohľadu ideálne preteky?
„Takmer. Všetko mi vyšlo, len koniec bol trochu bolestivý. To sa však pri takýchto výkonoch dá čakať. Keby to nebolelo, bolo by zle. Bolo by jednoznačne vidieť, že som nešla na doraz, a to by ma v konečnom dôsledku mohlo mrzieť.“
Bola obhajoba zlata náročnejšia ako zisk titulu v Helsinkách?
„Myslím, že áno. Keby som plávala čas spred dvoch rokov, mala by som len bronz. Až také náročne to však nebolo. Viem, že som rýchla a darí sa mi aj nepripúšťať si nejaké tlaky.“
Beriete čerstvé zlato ako revanš za nevydarené vlaňajšie MS vo Fukuoke, kde ste zostali bez medaily?
„Trochu áno. Tam som si zle zvolila disciplíny.“
Máte z Berlína striebro na sto kraul a zlato na sto motýlik. Čo ešte na ME chystáte?
„Už ma čaká len päťdesiat kraul, čo je pre mňa zábavná disciplína. Tá nebolí. Človek ani nezaregistruje, že ju má za sebou. Pre mňa to bude len také povyrazenie a príjemná rozlúčka so šampionátom.“
Je pre vás finále na 100 m motýlik, v ktorom Európa tohto roku jasne dominuje, ešte stále súboj s pretekárkami alebo len s časom?
„Samozrejme, že aj s pretekárkami. Musíte s konkurenciou stále počítať. Ja som bola veľmi rada, že som vedľa seba mala Kammerlingovú a mohla sa za ňu zavesiť. Držala som sa jej ako kliešť.“
Bolelo vás viac finále na sto kraul alebo motýlik?
„Kraul. Ten mi dá vždy zabrať. Motýlik ma nikdy tak neunaví.“
Nemeckí organizátori vám na stupňoch zahrali len polovicu slovenskej hymny…
„Presne tak. Bolo to posledné vyhlasovanie večera. Asi sa už ponáhľali domov.“
RASTISLAV HRÍBIK, Berlín
