Slovenský guliarsky rekordér, slovenský atlét vlaňajška Milan Haborák sa chystá do Mníchova po druhýkrát na majstrovstvá Európy. ŠTARTFOTO - SAMUEL KUBÁNI
Na oficiálnej webovej stránke XVIII. atletických majstrovstiev Európy v Mníchove (6. - 11. augusta) organizátori s potešením konštatujú početnosť slovenskej výpravy, z ktorej spomínajú tri mená. Strieborné medailistky z nedávneho juniorského svetového šampionátu v jamajskom Kingstone, kladivárku Martinu Danišovú, osemstovkárku Luciu Klocovú (tá sa účasti na ME dospelých vzdala) a guliara Milana Haboráka. Ten podľa Nemcov prekonáva dvadsaťmetrovú hranicu priam na požiadanie.
Rekord a zabudnutá Viedeň
Východniarsky rodák zo Šarišských Dravcov (nar. 11. januára 1973), člen banskobystrickej Dukly Haborák skutočne v tomto roku veľa súťažil, na začiatku sezóny a posledný mesiac po každý raz prekonal spomínanú hranicu vysokej medzinárodnej triedy. Atlét napriek tomu označil názor usporiadateľov za kompliment. „Ak prekonám v Mníchove v kvalifikácii i vo finále dvadsať metrov, ,veštbu‘ domácich opravím na fakt,“ usmieval sa slovenský guliarsky rekordér (20,82 m z polovice mája v nemeckom Thume) zdôrazňujúc, že je momentálne „ľahko opatrný“. Na viedenskom halovom kontinentálnom šampionáte totiž vrhol v rozcvičke okolo 20,50 m, v kvalifikácii ale dosiahol slabých 19,19 m. „Viedenskú súťaž som technicky dokonale zbabral, neúspech bol iba mojou chybou.“
Guliarska diskriminácia
Guliari pravidelne šampionáty i olympiády otvárajú. Milan vstúpi do kruhu v utorok 6. augusta o 10.10 h na kvalifikáciu a veríme, že o 20.20 h na finále. „Tento tradičný úvod má jedinú výhodu. Pozriem si v pokoji celý šampionát. Inak je to len a len nevýhoda. Hovorievame si s kamarátmi z kruhu, že naša disciplína nemá žiadnu loby. Zo športového hľadiska, a to je prirodzene kľúčové, je skorý začiatok jednoznačnou nevýhodou. Isteže by bolo lepšie súťažiť neskôr, keď sa už človek zoznámi s prostredím. Položartom, polovážne hovorievame o diskriminácii guliarov.“
Kvalifikácia už nestraší
Haborák je skúsený borec. Štartoval na troch MS (Atény 1997, Sevilla 1999, Edmonton 2001), sydneyskej olympiáde 2000, ME 1998 v Budapešti, halových MS 2001 v Lisabone. Siedmy vrhač tohtoročných kontinentálnych tabuliek na veľký úspech čaká, hoci vlani i predvlani ho ocenili titulom Slovenský atlét roka. Dvadsaťdeväťročný guliar sa môže pochváliť jedenástym miestom vo finále na olympiáde v Sydney a zrejme najviac siedmou priečkou na halových majstrovstvách sveta 2001 v Lisabone. Ostatok sú sklamania. Milan doplácal na neúspechy v ranných kvalifikáciách. „Ako dnes si pamätám na aténske majstrovstvá sveta v deväťdesiatom siedmom. Súťaž sme začínali ráno desať minút pred deviatou. Bolo to hrozné. Na druhej strane práve na olympiáde v Sydney som v kvalifikácii dosiahol dvadsať metrov, viac než vo finále. Nemám už z tých nepríjemných ranných vstávaní strach. Ide to zrejme vekom. Aj teraz na týždňovom sústredení v Nitre i na posledných dvoch tréningoch som začínal presne o 10.10 h. Zvykám si.“
Aj tréning ako súťaž
Atlét banskobystrickej Dukly je vyslovene súťažným typom. Veľmi dobre sa mu darí v tohtoročnej IAAF/Grand Prix, v ktorej figuruje na finálovom siedmom mieste. „Dokážem si aj z tréningu urobiť preteky. V príprave som dosiahol v tejto súťaži Milana proti Milanovi azda stovku pokusov medzi 19,80 m - 20,20 m.“ Toto číslo môže byť postupovou mníchovskou métou.
„Asi by to mohlo stačiť. Rozhodne chcem už v kvalifikácii prekonať dvadsiatku,“ spomínal plán na najbližší utorok Haborák.
Každé preteky sú skúsenosť
Pripomenul ešte jednu vec, ktorá ide s vekom. „Počas súťaže som si vypracoval systém určitých návykov. Myslím si, že už ma nerozhádže nevydarený úvodný pokus. Dokážem zabojovať aj v poslednom. A ešte jedna podstatná vec, vcelku zvládam situáciu, keď treba vrhnúť na istotu a pomerne ďaleko,“ opisuje slovenský atlét vlaňajška guliarsku stratégiu. Hádže otočkou. „A to je náročná technika. Guľa môže odletieť na stodesať percent, ale ani sa nemusím trafiť. Ide o to, aby som zvládol súťaže na sto, alebo takmer na sto percent. Napríklad na bratislavskom atletickom mítingu som chcel stoj čo stoj vyhrať. Riskoval som a padol som. Každé preteky sú skúsenosť. Aj tie moje ,súkromné‘,“ doplnil Haborák.
O niektorých veciach po šampionáte
Milan, či sa mu páči alebo nie, je v slovenskej mníchovskej osemnásťčlennej výprave lídrom. „Nemyslím si to celkom, súťaž môže vyjsť diskárovi Žitňanskému, ak hodí medzi 63 a 64 metrov. Miloslav Konopka v nabitej kladivárskej súťaži tiež môže postúpiť do záveru. V jeho silách je výkon k hranici osemdesiatky. V Charfreitagových rovnako. Pozícia, keď sa odo mňa veľa čaká, mi neprekáža. Byť lídrom je celkom príjemné. Ale o tejto téme budem radšej hovoriť až po šampionáte,“ povedal Haborák a ihneď do telefónu zvestoval, že pri posledných vetách si zaklepal na drevo.
PETER FUKATSCH
