. Mladí ľudia, ktorí majú o prácu v Spolku záujem, však musia splniť pomerne náročné požiadavky. Pre zvládnutie programu musia napríklad dobre ovládať angličtinu (potrebná je úroveň vedomostí asi na úrovni 580 bodov v jazykovej skúške TOEFL). Ale súčasťou prihlášky sú aj otázky typu: čo čakáte od života, od štúdia a podobne.
Na prijímačky do Spolku sa nemôžete “naučiť”
“Naše prijímačky sú veľmi dôkladné a som presvedčený, že aj objektívne. Prvý výber robíme na základe prihlášok,” vysvetľuje zakladateľ Spolku Samuel Abrahám. “Tí ktorí prejdú týmto prvým kolom, musia ešte absolvovať interview s odbornou komisiou a na záver ich čaká pohovor so správnou radou, ktorá je garantom kvality výberu. V komisii sú zastúpené všetky profesie - takže keď je študent politológ, bude sa zhovárať s politológom, ak psychológ s psychológom a podobne.”
Na prijímačky do Spolku sa nedá pripravovať tak, ako to študenti zvyknú robiť pred prijímačkami na vysokú školu. Neexistuje totiž presný zoznam toho, čo by mal študent vedieť, otázky komisie môžu byť nasmerované do akejkoľvek oblasti. “Pre mňa bolo najnáročnejšie asi posledné, ústne kolo,” hovorí študentka filozofie Jaroslava Kunschová, ktorá pracuje v Spolku už tretí rok. “Hlavný dôraz som kládla na prácu, ktorú som odovzdávala, a na predstavu o tom, čo presne chcem v spolku študovať.”
Pri výbere zohľadňuje komisia čiastočne aj známky, ale najdôležitejším kritériom je emocionálna inteligencia. Na záver čaká uchádzačov ešte pohovor v angličtine.
Chceme, aby spoznali aj iné oblasti, ako svoj odbor
Do Spolku prijímajú každoročne desať až pätnásť študentov. Každý si môže vybrať, ktoré prednášky chce absolvovať, každý si môže nájsť vlastný priestor. “Najmä spočiatku ich však vedieme k tomu, aby si vybrali i aj niečo iné ako, to čo študujú,” zdôrazňuje potrebu všeobecného rozhľadu pán Abrahám. “Svojím odborom sa zaoberajú v škole, budú ho robiť celý život, preto im chceme umožniť, aby mali širší rozhľad.” Súčasťou prednášok sú aj hodiny rétoriky, esejistiky, teória argumentácie. Mnohé semináre sú zamerané interdisciplinárne, pretože sa na nich stretávajú študenti rôznych smerov.
Každá skúsenosť dá človeku toľko, koľko sám chce
Každý študent má svojho školiteľa. Sú to ľudia z akademických kruhov, ale aj z praxe, aby mladí ľudia získali čo najviac praktických skúseností. “Snažíme sa osloviť tých najlepších,” hovorí Samuel Abrahám. “Študent so školiteľom robia na konkrétnej úlohe, ktorú musia na konci semestra verejne prezentovať. Je to pre oboch skvelá skúsenosť.”
Študentom vyhovuje spôsob práce v spolku – do značnej miery odlišný od veľkých a neosobných prednáškach na pôde našich univerzít, kde je kontakt s pedagógom takmer vylúčený. A i keď je vzdelávanie vo VVS iba doplnkové, má certifikát o jeho absolvovaní význam v ďalšej kariére svojho držiteľa. Najcennejšie sú však nadobudnuté kontakty a skúsenosť. “Každá skúsenosť dá človeku predovšetkým toľko, koľko sám chce,” hovorí Jaroslava Kunschová. “Je veľmi zaujímavé spoločne študovať s ľuďmi, ktorí sa venujú celkom iným veciam. Obohatí vás to o iný uhol pohľadu na problémy. Napríklad záverečnú ústnu prezentáciu musíte urobiť tak, aby jej všetci porozumeli a pritom nesmiete prednášanú tému zľahčiť.”
Dobre sa ujali aj prváci
Spolok sa snaží u študentov podnietiť kritické myslenie. A tak sa medzi učiteľmi a študentmi diskutuje aj o tom, aký má VVS byť, akú podobu majú mať prezentácie. “Študent by mal dodržiavať stanovené pravidlá, Spolok zase akceptovať jeho individualitu,” hovorí Kunschová. Do Spolku sa môžu hlásiť už aj dnešní maturanti - prihlášku si môžu stiahnuť z internetu na stránke Spolku (www.vvs.sk). “Minulý rok sme robili nábor aj medzi prvákmi. Z tých pätnástich prijatých boli asi štyria alebo piati prváci a dobre sa ujali,” dodáva na záver Samuel Abrahám.
