FOTO - ARCHÍV
Poľnohospodárstvo dosiahlo vlani po desiatich rokoch prvýkrát zisk. Kým v roku 2000 bola strata agrosektora ešte 591 miliónov korún, zisk roku 2001 je podľa štatistického výkazu 942 registrovaných subjektov 544 miliónov korún. Na tvorbe zisku sa však samozrejme podieľali aj štátne dotácie. Práve na ne sme sa pýtali štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva LÁSZLÓA KÖNÖZSIHO.
„V prostredí, v ktorom slovenské poľnohospodárstvo vyrába, nie je možné bez dotácií prežiť. Ja som zástancom hospodárskej súťaže a tvrdím, že najlepší majú byť aj najbohatší, ale v Európe vďaka Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ neexistuje súťaž efektivity a výkonnosti, ale súťaž dotácií. Je teda samozrejmé, že na zisku poľnohospodárstva sa podieľali aj dotácie.“
V roku 2000 sa o poľnohospodárstve na verejnosti hovorilo najmä v súvislosti s požiadavkami o navýšenie dotácií kvôli extrémnym suchám. Neobjavili sa na zisku práve mimoriadne vysoké dotácie?
„Po prvé, poľnohospodári nedostali extrémne veľké dotácie na sucho, tie totiž neboli použité všetky. Po druhé, do zisku za rok 2001 sa dotácie kvôli suchu nezapočítavali. Treba však povedať, že mimoriadne dotácie mali za dôsledok zvyšovanie zisku. Najmä preto, lebo tieto prostriedky sa použili na prípravu na založenie úrody, na meliorizačné práce a na hnojenie, čo sa muselo zákonite objaviť aj na výnosoch. Samotné financie však zostali pri výpočtoch ziskovosti mimo.“
Verejnosť by očakávala, že za tvorbou zisku, po dlhých rokoch strát, je nejaká revolučná alebo aspoň mimoriadna udalosť. Nič takéto sa však neobjavilo.
„Objavilo sa niekoľko faktorov naraz. Napríklad ceny prvovýrobkov narástli, v rastlinnej výrobe až o 11 percent, v živočíšnej je to šesť percent. K tomu prišlo účinné využívanie prostriedkov na kompenzáciu sucha a stalo sa niečo skutočne zaujímavé. Poľnohospodári totiž poukazujú na cenové nožnice. Nuž vlani bol rýchlejší rast výnosov - o 13 percent - ako nákladov - o 11 percent. Takýto trend nebol charakteristický pre uplynulé roky.“
Tieto skutočnosti by však pravdepodobne nestačili. Poľnohospodári dlhé roky poukazujú na problém s priebežným financovaním, ale aj na problémy s investičnými prostriedkami. Znamenal rok 2001 zmenu v tejto oblasti?
„Čiastočne. Pokrok vidieť v tom, že poľnohospodárske podniky prechádzajú reštrukturalizáciou, znižujú svoje náklady, používajú o niečo lepšie technológie, podniky majú optimálnejšiu výrobu a zbavujú sa dubiózneho majetku. Ak k tomu pripočítame aj lepšiu dostupnosť k úverom, tak sa v spojení spomenutých faktorov dá vidieť základ ziskovosti. A aby som doplnil vaše údaje: zisťovanie hospodárskeho výsledku prebehlo rôznymi metódami a všetky vykázali zisk, teda nemôže ísť o náhodný, nedajbože kozmeticky upravený výsledok.
Čiastočná zmena systému dotácií smerujúca k produkcii namiesto tzv. systémových subvencií sa prejavuje na výsledkoch?
„Pravdepodobne áno, ale skôr v regionálnom a odvetvovom porovnaní. Napríklad sa ukázalo, že intenzívne vyrábajúce okresy polepšili svoje postavenia v rámci Slovenska. K tomu jediný príklad. Zmena dotácií mlieka napríklad posunula k úspešnejším tie okresy, kde sa mlieko vo veľkom produkuje. Prechod k dotovaniu produkcie je však potrebný aj preto, lebo tento druh dotácie je porovnateľný s agrárnou politikou EÚ.“
Keď sme už pri Európskej únii, v septembri by mali pokračovať rokovania o kvótach na politickej úrovni. Čo potrebuje Slovensko dosiahnuť?
„Samozrejme, čo najvyššie kvóty tam, kde sme v preferenčnom období mali prechodne nižšiu produkciu. Ako príklad spomeňme už raz spomínané mlieko. Jeho nižšia spotreba a nižšia výroba bola skutočne prechodným javom, a to práve v sledovanom období. Vyjednávači teda musia dosiahnuť zmenu Európskou komisiou navrhovaných kvóta to smerom hore. Skutočne to je dôležité pri produktoch, ktoré Slovensko je schopné porovnateľne a kvalitne vyrobiť vo svojich podmienkach.
ATTILA LOVÁSZ
