Viliam Dudáš. FOTO - AUTORKA
Viliam Dudáš otvoril lietajúce dvere Salónu El Kora, podobnom salónom na divokom západe. Jeho steny až k baru zdobia lebky ulovenej zveri, konské postroje a kovbojské klobúky. „Zatiaľ sa najviac zdržiavam tu, no čoskoro budem mať vlastnú šerifovňu,“ povedal majiteľ DD ranča v Nitre-Janíkovciach, kde čoskoro vyrastie westernové mestečko.
Prvého koňa si kúpil v osemdesiatych rokoch. S nemou tvárou a westernovým klobúkom na hlave chodil aj na nákupy. Provokoval tým vtedajší režim, ktorému nesedela propagácia Ameriky. „S mojimi koňmi mali vždy problémy iní, iba ja nie,“ hovorí. Z westernových filmov si odpozeral sed, držanie koňa či oblečenie jazdca. V tomto období sa western začal šíriť po Európe, po nežnej revolúcii mal zelenú aj u nás. Dudáš si založil ranč, ktorý navštevuje desiatky ľudí.
„Jazdíme výlučne bezzubadlovou technikou. Znamená to, že kôň nemá uzdu v papuli a jazdec ho ovláda telom. Táto technika je bližšia nášmu naturelu, vychádza zo symbiózy koňa a človeka. Kone patria k stádu a keď ho nemajú, viažu sa k človeku,“ povedal Dudáš. Musia sa však vzájomne poznať, pričom jazdenie je iba malá časť práce s koňmi. Pred rokmi získal neskrotnú kobylu El Kora, ktorá mu v nestráženej chvíli vrátila každú neprávosť. Za starostlivosť sa mu odmenila, stala dvojnásobnou majsterkou republiky dostihov na dlhé trate. Obdivovali ju aj účastníci posledných westernových dní.
„Mať koňa je v západnej Európe prejavom životnej úrovne stredných vrstiev. Aj keď na ňom podnikateľ nejazdí, má jazdca, ktorý ho na pretekoch reprezentuje. Tento trend sa začína rozvíjať aj u nás. Istý podnikateľ v zrelom veku sa prišiel na ranč učiť jazdiť, pretože mu pre tento hendikep v cudzine ušiel niekoľkomiliónový obchod,“ hovorí majiteľ ranča. Ako dodáva, pre väčšinu ľudí sú kone terapiou, možno sa im vyžalovať.
(bej)
