Dokumentácia z roku 1921 a neskôr z rokov 1953 - 1958 dĺžku hranice presne číselne nevyjadrovala. Najmä v oblasti Vysokých Tatier bola viac-menej iba odhadnutá.
„V deväťdesiatych rokoch sa spresnila na základe leteckého snímkovania Tatier. Zistilo sa, že je kratšia. Údaje o štátnej hranici sa v dokumentoch museli zmeniť,“ hovorí predseda slovenskej delegácie slovensko-poľskej hraničnej komisie Július Bečka.
Neskôr sa zistilo, že na troch miestach by malá zmena hranice veľmi pomohla miestnym občanom. Práve o nej hovorí medzištátna zmluva, ktorú tento týždeň podpísali ministri vnútra. Schváliť to však ešte musí parlament.
Na Dukle sa napraví situácia, ktorá vznikla ešte pri zmenách hranice v rokoch 1953 - 1958. „V päťdesiatych rokoch sa Slovensko a Poľsko dohodli na zmene hranice tak, aby aj návštevníci od nás mali možnosť vidieť priestory bojov na Dukle,“ hovorí Bečka. „Vybudovala sa nová spevnená cesta, ale viedla viac po poľskej než po našej strane. Teraz sa uzavrela dohoda, že hranica bude prechádzať stredom cesty.“
Podobný prípad sa vyriešil aj pri obci Skalité na Orave. Po roku 1953 tam v pohraničí vznikla poľná cesta, ktorá viackrát pretína hranicu. Využívajú ju občania poľskej obce Javorinka, čiastočne aj naši. Aj tu povedie hranica stredom cesty. Štáty si územné zmeny vynahradili.
Občania, ktorých pozemky sa už v minulosti ocitli na území druhého štátu, ich musia spravovať podľa jeho zákonov. Aby to mali ľahšie (prístup k pozemkom, vybavenie dokladov atď.), podpísali sa osobitné medzivládne zmluvy.
(ru)
