foto archív
ej vlády a dôsledný euroskeptik venoval celý život myšlienke, že úlohou štátu má byť len ochrana svojich občanov a vytvorenie podmienok pre slobodné podnikanie. Všetko ostatné vyrieši trh lepšie ako vláda. Milton Friedman sa dnes dožíva 90 rokov.
„Čím menšia je vláda a čím obmedzenejšie sú funkcie pridelené vláde, tým menej je pravdepodobné, že jej činnosť budú odrážať partikulárne záujmy skôr než záujmy verejné,“ vysvetlil pravdepodobne najvplyvnejší ekonóm minulého storočia. Podstata jeho myšlienky, že vláda je horší hospodár ako jednotlivec či podnik, a preto by mala mať k dispozícii čo najmenej peňazí, spočíva v tom, že cudzie peniaze sa míňajú ľahšie. Keď človek používa vlastné peniaze vo svoj prospech, dá sa predpokladať, že ich použije rozumne. To neplatí o vláde, pretože tá má k dispozícii výlučne cudzie peniaze. Akékoľvek zásahy vlády do ekonomiky prostredníctvom výdavkov štátneho rozpočtu narúšajú prirodzený chod hospodárstva, deformujú konkurenčné prostredie a narúšajú ekonomickú rovnováhu.
Ekonómovia sa najprv Friedmanovej filozofii vysmiali. Až v sedemdesiatich rokoch, keď keynesiánska politika vládnych zásahov do ekonomiky prestala fungovať, rástla nezamestnanosť a ceny pri poklese ekonomickej výkonnosti, stal sa Friedman vyhľadávaným. V tom čase sa vo veľkom začalo uplatňovať takzvané menové programovanie, ktorého základy položil práve Friedman. Duchovný otec monetarizmu totiž hlásal, že jediným prípustným zásahom štátu do hospodárstva je regulovanie masy peňazí. Kapitalizmus ako systém je podľa monetaristov vnútorne stabilný a poruchy jeho fungovania, ako je nezamestnanosť, inflácia či pasívna platobná bilancia vyplývajú zo zlej peňažnej politiky štátu. Kontrola inflácie prostredníctvom regulovania peňažnej masy v ekonomike je dodnes základným nástrojom centrálnych bánk.
Friedmanova teória si rýchlo našla svojich realizátorov. Dnes sa považuje za tvorcu úspechu ekonomického boomu v Chile a v Hongkongu a stál pri Ronaldovi Reaganovi v čase, keď uplatňoval svoju ekonómiu ponuky.
Friedman sa narodil 31. júla 1912 v New Yorku rodičom židovského pôvodu, ktorí prišli do Ameriky z Podkarpatskej Rusi. Študoval ekonómiu a matematiku a v roku 1948 sa stal profesorom ekonómie na Chicagskej univerzite. V roku 1976 ho ocenila Švédska kráľovská akadémia Nobelovou cenou za teóriu peňazí, inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. JURAJ JAVORSKÝ
Výroky Miltona Friedmana„Rozdiel je v tom, že súkromný podnik, ktorý urobí chybu, skrachuje. Štátny úrad pravdepodobne dostane vyšší rozpočet.“
„Základnou súčasťou hospodárskej slobody je sloboda zvoliť si spôsob využitia nášho príjmu, koľko máme minúť pre seba a za čo, koľko máme uložiť a v akej forme, koľko dať a komu.“
„Väčšina súčasných sociálnych programov sa nikdy nemala zaviesť. Mnoho ľudí, ktorí sú dnes na nich závislí, by sa stalo samostatnými jedincami a neboli by prisluhovačmi štátu. V krátkodobom meradle sa to niekomu môže zdať kruté. Z dlhodobého hľadiska to bude omnoho humánnejšie.“
„Čím menej priestoru necháte vláde, aby ovplyvňovala vaše životy, a čím viac zodpovednosti vezmete do svojich rúk, tým slobodnejší a bohatší budete.“
