foto archív
Mierne v tieni Američana Marka Spitza, jediného plavca histórie, ktorý na jednej olympiáde dokázal vybojovať sedem zlatých medailí, zostal na OH v Mníchove pred tridsiatimi rokmi fenomenálny výkon Austrálčanky Shane Gouldovej. Pätnásťročná Sydneyčanka sa na olympijské hry kvalifikovala v siedmich disciplínach. V piatich z nich napokon štartovala, a hoci ju domáce médiá upozorňovali, že si vzhľadom na svoj vek berie na svoje plecia príliš veľa, v rýchlej mníchovskej vode dosiahla neuveriteľné časy.
Domov sa vracala s piatimi cennými kovmi, tromi zlatými, jednou striebornou a jednou bronzovou medailou. Všetky tri tituly (na 200 a 400 m voľný spôsob + 200 m polohové preteky) si navyše vyplávala vo svetových rekordoch. Austrálčanom sa síce málilo, veď okrem Gouldovej získali už len jediné zlato, no Shane žiarila šťastím.
Naraz všetky kraulové rekordy
Do histórie sa nezmazateľnými písmenami zapísala už v apríli 1971, keď ako štrnásťročná pokorila v Londýne svetový rekord na 100 m voľný spôsob. Do konca decembra si prisvojila svetové maximá aj na 200, 400, 800 a 1500 m trati. Na konci roku 1971 ich tak držala na každej krauliarskej trati (mesiac po pätnástich narodeninách!). To sa okrem nej dodnes nikomu nepodarilo a pri súčasnej špecializácii pravdepodobne už nikdy nepodarí.
Shane sa v Austrálii právom stala najlepšou športovkyňou roka 1972. Nikto netušil, že to je od nej z plaveckej stránky takmer všetko. Vo februári nasledujúceho roku ešte pridala v Adelaide jedenásty svetový rekord kariéry na 1500 m voľný spôsob a potom dala športovej scéne zbohom.
Z výslnia na farmu
Tlak médií po návrate z Mníchova už totiž nedokázala znášať. Sledovali ju na každom kroku a navyše detailne rozpitvávali spor jej otca s Forbesom Carlislom, Shaniným osobným trénerom. Gouldová našla útočisko v Bohu. Vydala sa za Neilla Innesa, zbalila si svoje veci a odsťahovala sa na farmu do Margaret River v západoaustrálskom buši (300 km južne od Perthu).
Prudká zmena životného štýlu nebola pre Shane ničím novým. Sťahovala sa odmalička. Narodila sa síce v Sydney (23. novembra 1956), no ako dcéra zamestnanca Pan American Airlines si balila kufre často. Počas školských rokov študovala v deviatich rôznych školách v Austrálii, USA a Fidži. Až dva roky pred mníchovskou olympiádou sa Gouldovci usadili natrvalo v Sydney.
Po svadbe sa Shane v Margaret River venovala farmárčeniu, jazdeniu na koni a postupne výchove detí. V rokoch 1978 až 1983 porodila manželovi štyri - dcéry Joel a Kim a synov Toma a Kristiana. Stal sa z nej úplne iný človek, ktorý preferoval odlišné životné hodnoty. V harmónii s prírodou, rodinou a Bohom žila 23 rokov. Svoju kobylu s arabskou krvou Lalinku ovládala tak dokonale, že sa stala jazdeckou šampiónkou západnej Austrálie. A jazdu na koni začala vyučovať.
Opäť v centre pozornosti
Ďalšia životná zmena prišla pred štyrmi rokmi. Po 22 rokoch manželstva pocítila Shane nutnosť zmeny. „Prišlo to z ničoho nič. Cítila som sa fyzicky i psychicky zle a vedela som, že musí prísť radikálny krok,“ spomína vo svojej autobiografii Tumble Turns (Prudké otočky), ktorá vyšla v Austrálii v auguste 1999. „Začala som opäť pravidelne plávať, no najprv som sa vybrala do hôr, aby som si dodala sebavedomie zlezením nejakej hory.“ Nasledoval inšpiratívny pobyt v Amerike a návrat do verejného života.
Gouldová začala s podnikaním, výučbou plaveckej techniky mládeže i s prispievaním do austrálskych novín. Na olympiáde v Sydney práve ona odovzdávala olympijskú pochodeň neskoršej olympijskej víťazke na 400 m Cathy Freemanovej. A počas celých hier milovníčka Bacha a Beatles spolupracovala ako komentátorka s TV stanicou Channel 7.
S vlastnou ulicou v Sydney
Hoci žiarila len pár rokov, Austrália na ňu nikdy nezabudla. Jedna zo sydneyských ulíc bude jej krátku, no hviezdnu kariéru navždy pripomínať. Počas OH v Sydney sa konala aj dražba jej mníchovského denníka, plaviek i čiapky. O jej pohľade na svet najlepšie svedčí odpoveď na otázku, na čo si z mníchovských OH spomenie najskôr. „Mali by to byť úspechy vo vode, no ja si najskôr vybavím veľmi zaujímavú partiu biliardu s jedným z afrických športovcov v olympijskej dedine. Pocit spolupatričnosti, aký som vtedy zažila, bol mimoriadne silný,“ priznala Shane.
Dnes okrem povesti šikovnej obchodníčky dáva o sebe vedieť aj prostredníctvom agentúry, ktorá pomáha športovcom s uplatnením po konci aktívnej kariéry. Shane veľmi dobre vie, aká je to často náročná úloha.
