Farmár zo severnej Indie na svojom vyschnutom ryžovom poli. Miestni farmári sú z historicky najhoršieho sucha zúfalí. Mnohé ženy zo štátu Uttarpradéš údajne začali obrábať svoje políčka nahé. Dúfajú, že sa tak zapáčia bohom dažďa, ktorí im za to pošlú vlahu. Iróniou je, že východnú časť Indie, naopak, sužujú zničujúce záplavy vyvolané monzúnovými dažďami. FOTO - REUTERS
Takmer všetky mestá v Európe hlásia teploty vyššie ako 30 stupňov. V Poľsku opäť obmedzili premávku kamiónov, ktoré na nekvalitnom rozmäknutom asfalte vytláčajú hlboké koľaje. V Izraeli všetci zapli klimatizácie na maximum a elektrárne sú na pokraji energetickej krízy.
Smädné medvede v šanghajskej zoo začali od návštevníkov žobrať aj Coca-colu. Zároveň sú v niekoľkých ázijských krajinách ničivé záplavy, v Spojených štátoch len nedávno uhasili najväčšie požiare.
Čo sa to s počasím deje? To je otázka, ktorú si kladú nielen laici, ale aj vedci.
Extrémne výkyvy
Extrémnych poveternostných výkyvov je stále viac. „Som presvedčený, že sú to prvé známky zmeny podnebia,“ hovorí Muíd Latíf z Meteorologického inštitútu Maxa Plancka v Hamburgu. Odborná verejnosť sa zhoduje, že sa Zem otepľuje, ale nezhoduje sa, či tento jav spôsobuje aj výstrelky počasia. Isté je, že neprospievajú ľudskému zdraviu.
Ľudí strašia aj silné letné búrky, ale tie podľa meteorológov nie sú silnejšie preto, že sa zmenili klimatické podmienky. „Nemáme ani poznatky, že by boli búrky častejšie,“ hovorí meteorológ Christoph Gatzen.
Vplyv na zdravie
Mnohí odborníci predpovedajú, že v strednej Európe budú mať zmeny klímy vplyv na zdravie ľudí. Svedčí o tom aj najaktuálnejšia predpoveď - dnes a zajtra očakávajú meteorológovia v súvislosti s horúčavami zvýšenú koncentráciu prízemného ozónu vo väčších mestách. Odporúčajú preto, aby sa ľudia s ochorením dýchacích ciest a srdciari vyvarovali väčšej fyzickej záťaže. Viac než tridsaťstupňové horúčavy priniesol tropický vzduch od juhu. Ten je od strednej Európy až po európsku časť Ruska. Mierne ochladiť by sa malo až v piatok.
Letná úmrtnosť
Gerd Jendritzky, ktorý sa zaoberá medicínskymi aspektmi meteorológie, uvádza, že v Nemecku zaznamenali „výrazný trend zvyšovania teploty, výraznejší, než je celosvetový trend“.
Odvoláva sa pritom na štúdiu z Bádenska-Württemberska, ktorá vychádza z údajov zaznamenávaných deň za dňom v priebehu tridsiatich rokov a dokazuje „prekvapivo výrazný vplyv“ počasia na úmrtnosť. Tá je obyčajne v zime vyššia než v lete. Štúdia však štatisticky dokázala, že letná úmrtnosť priamo súvisí s atmosférickými podmienkami. V horúčavách zomieralo viac starých ľudí, ktorí sa dokázali prispôsobiť len v obmedzenej miere, stav chorých sa zhoršoval a zdraví ľudia podávali horšie pracovné výkony.
Čím dlhšie a intenzívnejšie bolo pôsobenie štyroch podstatných faktorov - teploty, vlhkosti, sily vetra a slnečného žiarenia, tým vyššia bola úmrtnosť. Teraz záleží už len na tom, ako dobre sa ľudia v budúcnosti dokážu prispôsobiť zmeneným klimatickým podmienkam, napríklad pri stavbe miest. „Doteraz nebola žiadna spoločnosť schopná prispôsobiť sa podnebiu stopercentne,“ hovorí Jendritzky.
(mch, čtk, reuters)
Svetové počasie posledných dní
Stredná a západná Európa: horúčavy
Bulharsko: záplavy
Rusko: požiare v dôsledku horúčav
Blízky východ: horúčavy
India: horúčavy na severe, záplavy na východe
Čína: horúčavy na juhu, záplavy na severozápade
Bangladéš: záplavy
Spojené štáty: požiare po horúčavách
