Alcibiades Hidalgo (v strede) v časoch, keď bol na vrchole svojej kariéry. Na fotografii je spolu s Norbertom Fuentesom (vpravo), známym kubánskym spisovateľom. Toho svojho času zatkli a čakal ho trest smrti. Iba zázrakom prežil. Dnes žijú obaja na Floride. FOTO - ARCHÍV
O americký politický azyl chce na Floride požiadať kedysi vysokopostavený predstaviteľ kubánskeho komunistického režimu. Alcibiades Hidalgo Basulto je podľa floridského denníka El Nuevo Herald vôbec najvyššie postaveným kubánskym politikom, ktorý do USA odišiel za lepším životom.
Pri ceste do Ameriky si pritom zvolil rovnaký prostriedok ako drvivá väčšina obyčajných kubánskych emigrantov - priplával na malej lodi, ktorá sa krátko po dosiahnutí brehov potopila.
Obavy Havany
Prítomnosť 56-ročného funkcionára v USA je pre novinárov lákavá. Havana síce zatiaľ oficiálne nereaguje a zrejme ani nebude, no odchod kedysi presvedčeného revolucionára nepochybne vyvolá obavy.
Prečo? Ide o muža, ktorý až príliš dobre pozná Raúla Castra - Fidelovho brata, o ktorom sa hovorí ako o možnom dedičovi karibského socializmu. V Havane preto iste nebudú radi, keď si v nejakom rozhovore spomenie aj na Raúlovu náklonnosť k alkoholu.
„Raúl je jasným pokračovaním Fidela. Je to postava, ktorá obľubuje moc, represiu, nemá intelektuálnu výšku ani schopnosti hľadať správne riešenia pre krajinu,“ povedal Hidalgo v pondelok pre El Nuevo Herald.
Gorbačovovci
Hidalgo zastával rôzne funkcie. Bol viceministrom zahraničných vecí, kubánskym veľvyslancom pri OSN či šéfom kabinetu ministra obrany - Raúla Castra. Znalci kubánskych pomerov ho zaradili do skupiny „Gorbačovovcov“, ktorí svojho času obhajovali záujmy Havany v Afrike. No niekoľko rokov pred pádom komunizmu v Európe začali koketovať s myšlienkami glasnosti. U Castra sa tak dostali do nemilosti.
„Posledných 8 rokov ma nútili pracovať v týždenníku Trabajadores. Hovorím, nútili, lebo mi povedali, že žiadnu inú robotu nedostanem. Jediným východiskom sa preto stal ilegálny odchod,“ priznal sa Hidalgo.
Angola
Bývalý funkcionár nevie, prečo ho Castro po 20 rokoch oddanej roboty odstavil na druhú koľaj. Domnieva sa, že preto, lebo bol členom delegácie, ktorej úlohou bolo rokovať o odchode kubánskych vojakov z Angoly v roku 1989. „Stiahnutie našich vojakov z Angoly si želala väčšina Kubáncov,“ povedal s tým, že odchod vojakov z Afriky mu Fidel neodpustil.
Angolská občianska vojna bola najhorším dobrodružstvom, do ktorého sa Castro pustil. Castro bol presvedčený, že Angola sa môže stať predmostím „revolučného postupu v Afrike“. Pracoval na vlastnú päsť a bez priamych inštrukcií z Moskvy, hoci záujmy Sovietov a Kubáncov sa v tomto prípade zhodovali. Angolská vojna sa časom zmenila na jatky, v ktorej 15-tisíc kubánskych vojakov (prevažne černošského pôvodu) vraždilo a bolo vraždených.
Niektoré armádne kruhy si ale už v polovici 80. rokov uvedomovali, že vojsko pokračovanie dobrodružstva neznesie. Veliteľ vojenského kontingentu Arnaldo Ochoa dokonca Castra otvorene kritizoval. V júli 1989 ho zatkli a hoci išlo o populárnu postavu, skončil pred popravnou čatou.
Bratia Castrovci naň stihli nakydať všetko, čo sa na odpadlíka nakydať dá. Vraj pašoval slonovinu, kradol vzácne drevo či udržiaval kontakty s kolumbijskými drogovými kartelmi.
Alcibiades Hidalgo patril medzi Ochoaových ľudí. Preto sa ako člen kubánskej delegácie v roku 1989 postavil za odchod vojakov z Afriky. Jeho vplyv postupne slabol, až kým neskončil v týždenníku Trabajadores. Odtiaľ je jedinou šancou postupu emigrácia.
JURAJ TOMAGA
