že patria k nezávislým umelcom a nervózne si pri tom naprávajú obleky na odovzdávaní cien Grammy. Čo zmenia na tom, že Chinaski „vymäkli“ do nápaditých, sviežich pesničiek, ktoré je radosť počúvať?

Ich najnovší, štvrtý album Na na na a jiné popjevky síce podľa názvu vyzerá, že ide o zbierku nezaujatých popevkov s rozladenou španielkou, no posluchom rýchlo zistíte opak. „Názov mal vyjadrovať ľahkosť, vzdušnosť pesničiek, ale sme radi, ak máte dojem, že sú aj tak ‘našlapané‘,“ hovorí líder a spevák Michal Malátný. „To zmäknutie štýlu nám väčšinou vyčítajú kapely, ktorým sa tak nedarí, ale ja mám pocit, že sme nikoho nezradili. Na dobrej spolupráci s veľkou firmou (Universal - pozn. red.) nevidím nič zlé.“ Vydavateľ ich nenúti do žiadnych kompromisov a necháva voľnú ruku, aj čo sa štýlu týka.

Priblížiť čitateľovi to, čo vlastne hrajú Chinaski, je problém, pretože prvý singel v rádiách Klára je úplne iný ako ostatok aj tak dosť rôznych piesní. „Pouličná zmes,“ hodnotí bubeník Pavel Grohman. Alebo: „Heterosexuálny súbor veselých piesní.“ Chinaski, aj keď si dávajú záležať na klasickom rockovom obsadení, predsa neodolali využiť trend elektronickej hudby. Aj keď oveľa menej ako na predošlom albume 1. Signální: „V jednej skladbe používame slučky v bicích, inak sme sa snažili predstaviť novú zostavu v živej podobe,“ hovorí Pavel. K najzaujímavejším živým zvukom patrí bubnovanie saxofonistu po producentových stehnách.

Chinaski spievajú o tom, čo žijú. Takže ak v pesničke Analóg znie „tohle je analóg, žádnej digitál“, vedzte, že celý album je nahraný na staré dobré zvukové pásy s použitím analógových syntezátorov. „Nič sa nedá robiť, vyrástli sme na gitarách, bicích, Eláne a prvej Müllerovej platni s Banketom,“ dodáva Michal. „Texty píšeme my dvaja a čas,“ hovorí Pavel. V hravých a vyberaných slovíčkach sa ukrývajú bežné historky, napríklad to, ako sa dá zablúdiť v Ústí nad Labem cestou do rádia Bubeneč.

Skupinu Chinaski stihol na Slovensku predbehnúť minulý rok Petr Rajchert, ktorý kapelu opustil a s Gladiatorom nahral Pieseň o Medulienke. „Prekvapil nás, pretože keď odchádzal, ako dôvod uviedol, že sa chce konečne venovať herectvu, a nie hudbe,“ hovorí Pavel Grohman.

V novej zostave, v ktorej účinkujú aj dychári zo Šumu svistu, prekvapivo hrá na basu žena - Marcela Chmelířová. Ako basáčka sa však vraj vôbec nedrží ticho v ústraní. „Traduje sa, že každá žena ti rozbije kapelu,“ rozpráva Michal, „ale my to už dávno máme za sebou. Pred dvanástimi rokmi sme mali v skupine tri dievčatá, takmer sa to rozpadlo, no teraz nás to už neohrozí.“

Úspech Chinaski - v Čechách prezentovaný ako fenomén novej českej hudby - prišiel pomaly: „Začalo sa nám dariť, veľa sme hrali, preto sme odišli zo zamestnania. Úspech? Desať koncertov mesačne a tisíc ľudí na každom.“ Tešíme sa na marec, keď Chinaski prídu zahrať aj k nám.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ