Niektorí pranostici považujú dnešok za deň superpranostík. Podľa skúseností našich predkov práve tento deň signalizoval ďalekosiahle prognózy. Z mnohých pranostík to výstižne potvrdzuje najstaršia česky písaná pranostika, stará 530 rokov. V múdrosti z roku 1471 je zakotvené: Bude-li jasný den na svatého Pavla obrácenie, ten rok v ničemž nedostatku nenie. Pakli mlha bude, tehdy zvěř i člověk duše zbude. A budú-li ten den větrové, to sie zbúřie proti sobě národové. Bude-li déšť nebo snieh pršeti, pro draho sie o zdravu starati.
Aj ďalšie pranostiky obsahujú strach pred vetrom – lebo vtedy vraj budú volať chlapov na vojnu, pred hmlou – lebo tá naznačuje nebezpečenstvo chorôb, ba i morových epidémií, i pred dažďom a snehom – lebo ľudia budú hladovať.
Pre gazdov býval pavlovský odmäk signálom, aby začali pre dobytok šetriť krmivom.
Z týchto dávnych pranostík je zrejmé, že ľudia najviac vítali 25. 1. pekné a slnečné počasie: Na svätého Pavla pohoda – bude dobrá úroda, resp. Jasné a pekné Pavla obrátenie dobrého roka býva vždy znamenie.
Nositeľ mena Pavol bol synom bohatého obyvateľa mesta Tarzus. Keď dospel, v Jeruzaleme patril medzi prenasledovateľov kresťanov. Keď kameňovali diakona Štefana, Pavol (vtedy nazývaný Šavol) strážil plášte vykonávateľov hrozného rozsudku. K jeho obráteniu na neskoršieho apoštola národov došlo pred mestom Damask, kde ho oslepila veľká žiara a ohromil hlas z neba: „Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Vtedy Šavol položil známu otázku: „Kto si, Pane?“ Ježiš mu odpovedal: „Som ten, ktorého prenasleduješ.“
V Damasku sa Pavol rozhodol prijať krst a stal sa horlivým hlásateľom Kristovej viery v mnohých krajinách. Apoštol Pavol bol v roku 67 popravený v Ríme. Na mieste jeho smrti stojí dnes Chrám sv. Pavla za hradbami (San Paolo fuori le mura).
(eb)