Na výstave nazvanej Katastrofy ľudského tela v Slovenskom národnom múzeu fascinujú v týchto dňoch návštevníkov Bratislavy nezvyčajné ľudské postavy, s ktorými si zahrala príroda. Dvadsaťtri katastrof ľudského tela pochádza z Antropologického múzea v Petrohrade. Stojí medzi nimi aj jeden z navyšších mužov sveta, 244-centimetrový Číňan. Je len hračkou prírody, alebo budeme raz aj my takí? FOTO – ĽUBOŠ PILC
Endokrinologička sa pozrela na môjho 13-ročného syna a povedala: „Bude mať 192 centimetrov.“ Keď zbadala, ako som prevrátila oči, ešte dodala: „Môže to byť aj o pár centimetrov viac.“
Môj druhý, 16-ročný syn má už 200 centimetrov, je o pol metra vyšší ako niektorí jeho spolužiaci a má nohu štrnástku. Každý, kto má väčšie nohy ako dvanástky, dôverne pozná, aké beznádejné je zohnať akékoľvek topánky tejto veľkosti. Z konfekcie mu padne akurát tak vreckovka. Lekárka však nevylučuje, že aj on ešte porastie.
Jednoducho, naše deti rastú stále vyššie. Človek ako biologický druh sa zväčšuje. V posledných rokoch priam dramaticky. Za posledných 100 rokov narástli 14-roční chlapci priemerne o 25 cm. Zatiaľ čo koncom 19. storočia mali 138 cm, ich rovesníci z konca 20. storočia merajú priemerne 163 cm. Každé desaťročie sú ľudia zhruba o jeden centimeter vyšší.
Výška človeka je dnes asi o 15 až 20 centimetrov väčšia než pred sto rokmi. Budeme rásť donekonečna? Ako budú vyzerať ľudia v budúcnosti?
Každú dekádu o jeden centimeter viac
Každých desať rokov narastú Slováci o jeden centimeter. Keby sme takto rástli ďalej, o sto rokov by priemerní muži merali takmer dva metre a ženy by boli vyššie ako modelka Sklenaříková. Možno by to bolo fajn, ale nie sme na to vôbec pripravení. Napriek tomu, že populácia je stále vyššia, výrobcovia akoby to ignorovali.
„Priemysel nereaguje. Keď sme robili pre obuvnícku fabriku výskum noriem na ženské topánky, nedokázali zareagovať. Pre nich je normou stále noha štvorka, hoci to už dávno neplatí. Iks žien má nohu šestku až sedmičku. Prerobenie kopýt by vraj stálo päť miliónov,“ hovorí univerzitný antropológ, prof. RNDr. Milan Pospíšil, DrSc.
Poskladať sa do panelákovej vane je dnes pre tých dlhších umenie, nasúkať sa do školskej lavice utrpenie, telefonovať v búdke komické. Variť pri kuchynských linkách je tiež utrpenie.
„Máloktorý výrobca rešpektuje, že v kuchyni by mali byť pracovné plochy rôznych výšok. Okrem niekoľko málo firiem, ktoré majú vlastné výskumné oddelenia, sa väčšina výrobcov riadi zastaralými tabuľkami,“ tvrdí profesor Pospíšil, ktorý prednáša aj študentom na katedre architektúry.
Posteľ by mala byť napríklad asi o 30 centimetrov dlhšia ako je výška postavy. Také si však vysokí ľudia musia dať urobiť len na objednávku.
Predbiehame, či len dobiehame svojich predkov?
Jednoznačné príčiny zvyšovania postavy zostávajú pred nami zatiaľ skryté. Hoci mnohí odborníci sa snažia tento jav vysvetliť lepšou výživou, zatiaľ ide len o dohad. Možno je to celkom inak. Možno súčasný človek vôbec nie je vyšší ako jeho praprapredkovia.
„Telesná výška človeka sa menila v priebehu storočí a tisícročí. Jedna z teórií dokonca hovorí, že k zvyšovaniu či k znižovaniu postavy dochádzalo vo vlnách,“ hovorí Milan Pospíšil. Raz bol teda človek ako druh vyšší, raz nižší.
Holandský anatóm Boll sa dokonca domnieva, že v skutočnosti nejde o zrýchlenie rastu, ale skôr o dobehnutie pôvodnej ľudskej výšky. U predchádzajúcich generácií totiž vraj došlo pod vplyvom nepriaznivých životných podmienok k spomaleniu rastu. Ludvík Souček vo svojej knihe Tušenie súvislostí cituje poznatky archeológov, ktorí sa domnievajú, že cromagnonskí muži, žijúci pred 50-tisícmi rokmi, boli vysokí až 190 centimetrov, ženy 166.
Ako experti zmenu telesnej výšky vo vlnách vysvetľujú? Tento telesný parameter je podľa nich daný asi zo 70 percent geneticky, vo zvyšných 30 percentách sa na ňom podieľajú vonkajšie vplyvy, ktoré boli v histórii ľudstva viac či menej priaznivé.
Práve druhá polovica 20. storočia vytvorila pre rast človeka dobré podmienky – zlepšila sa napríklad zdravotná starostlivosť, vymizli niektoré vážne choroby, skvalitnila sa výživa.
Najrýchlejšie rastieme na jeseň po 20. hodine
Nie je to žart. Každý endokrinológ potvrdí, že ak chcete, aby vaše dieťa dobre rástlo, treba ho ukladať do postele okolo ôsmej hodiny. Rastový hormón sa vylučuje najintenzívnejšie do 22. hodiny. Konečná výška človeka je však ovplyvnená mnohými faktormi.
„Na tom, ako vysoko narastú vaše deti, majú významný podiel gény, ktoré zdedia od otca a matky. Z vonkajších vplyvov je to podnebie, teplota, geografické podmienky, výživa dieťaťa a matky, rôzne choroby, infekcie, ožiarenie, sociálno-ekonomické podmienky či rasa. Známy je aj vplyv denného svetla, predovšetkým na funkciu štítnej žľazy a pohlavných žliaz, a dozrievanie kostného systému,“ hovorí endokrinologička MUDr. Jana Petrovičová.
Na jar sa preto v kostiach objavuje viac osifikačných jadier a zvýšenie rastu nastáva najmä v neskorom lete a na jeseň. Najmenej rastieme na jar a začiatkom leta. Počas prázdnin rastú deti rýchlejšie aj preto, že prežívajú menej stresov, majú viac pohybu na čerstvom vzduchu a sú oddýchnuté.
Preto pozor, zmerajte svoje deti na konci letných prázdnin, kým im kúpite oblečenie do školy. Môžu byť o nejaký ten centimeter vyššie. Rovnako aj po chorobe sa rast dieťaťa zrýchľuje, akoby chcel organizmus dobehnúť rastové zdržanie, ku ktorému dochádza počas ochorenia.
Na východe sú najmenší
Keď si všimnete našich politikov, možno zaregistrujete, že tí najmenší sú najmä z východného Slovenska. Prečo?
„Naozaj, stále pozorujeme rozdielne trendy v raste aj v rámci Slovenska – smerom na východ sa priemerná výška znižuje. Vo východoslovenskom kraji je priemerná výška 176,3, v stredoslovenskom 176,8, v západoslovenskom 176,9,“ hovorí antropológ. Ak by sme pokračovali ďalej na západ, v moravskom kraji je to už 178 cm a v stredočeskom kraji 180 cm. V rámci východo-západného trendu sú Česi od nás vyšší, od nich zasa napríklad Holanďania, ktorí sú najvyšší na svete. Merajú v priemere 188 centimetrov.
„Tvrdilo sa tiež, že vymizne rozdiel medzi mestom a vidiekom. Nestalo sa tak. Rozdiely pokračujú stále. Najvyšší sú obyvatelia veľkomiest – teda v Bratislave a Košiciach. Sú podstatne vyšší ako ľudia v okolí.“
Priemerná výška v Bratislave je 178 centimetrov. Ako sme na tom v porovnaní so svetom?
„Priemerná výška Holanďanov je 188 centimetrov, Taliani majú 176 cm, Američania sú tak niekde uprostred. Hoci sa tvrdilo, že Američania sú najvyšší, nie je to pravda.“
Človek budúcnosti? Bez malíčka a zubov múdrosti
Od svojich predkov sa už podstatne odlišujeme – máme iný tvar hlavy, odlišné telesné miery a najmä, sme oveľa vyšší. Čo všetko sa ešte zmení?
Zatiaľ čo prv vyzerala lebka novorodenca pri pohľade z vtáčej perspektívy ako tvar blížiaci sa kruhu, dnes sa najčastejšie rodia deti, ktorých hlavička má tvar elipsy. Tým, že sa nám hlava predlžuje a zužuje, nie vždy sa nám zuby pomestia do ústnej dutiny. Stomatológovia musia preto často trhať dospievajúcim deťom zdravé zuby. V budúcnosti nám pravdepodobne zmiznú aj zuby múdrosti a v ústnej dutine zostane len 28 zubov. Posledné stoličky vďaka príprave stravy ani nepotrebujeme. Ľudia, ktorí ich nemajú, sú vlastne ľuďmi budúcnosti, pretože nám ukazujú, ako budeme vyzerať.
Inak raz bude vyzerať aj naša noha. Od okamihu, keď sa človek postavil na dve nohy, sa už veľmi zmenila a bude sa meniť naďalej. Naši potomkovia prídu o malíček, už dnes ho väčšina ľudí pri chôdzi nepoužíva. Na rozdiel od ostatných prstov mu často dokonca chýba tretí článok.
