Ako vnímate príchod trénera Jaroslava Waltera?
„Úprimne sa teším. Poznáme sa dlho, rešpektujeme sa. Som si istý, že naša spolupráca prinesie mužstvu osoh a dohodneme sa na kompetenciách.“
Eliminuje jeho autorita aj tlak, ktorý ste pociťovali už v decembri?
„Verím, že áno. Vtedy naozaj vznikol tlak, ktorý niekoľkokrát podnecoval môj odchod. Nehrali sme tak neúspešne, ako sa to interpretovalo.“
Takže si za svojou prácou stojíte.
„Absolútne. Najlepšie to podopierajú fakty. Z 33 zápasov, v ktorých som viedol Slovan ako hlavný tréner, sme iba päťkrát prehrali v riadnom hracom čase. Rovnako ako Zvolen. Vlani sme v základnej časti prehrali 15 zápasov z 56-kolovej základnej časti. Doteraz máme teda bilanciu lepšiu, podobne máme priaznivejší percentuálny bodový zisk ako v minulej majstrovskej sezóne. Často som preto nechápal, prečo sa teraz sporadické prehry tak dramatizovali. Vlani sa častejšie výpadky prešli v podstate v pohode a nakoniec sme boli majstri. Teraz máme najlepšiu defenzívu, inkasovali sme o dvadsať gólov menej ako Zvolen, napriek tomu, že sme pri početnej maródke museli dlho improvizovať.“
Ako s odstupom času hodnotíte tretie miesto vo štvorčlennom finále Kontinentálneho pohára v Zürichu?
„Ako veľký úspech. Cieľom bol postup do finále. Každý, kto je zorientovaný v hokeji, vie, že tímy Londýna, Berlína i Zürichu predstavujú európsku špičku.“
Trúfate si podľa vlaňajšieho receptu v marci predstihnúť Zvolen?
„Áno, ale najdôležitejšie bude aj tak až play off. V Nemecku som ako tréner Neuwiedu dvakrát vyhral play off s outsiderom Neuwiedom, pričom v druhom prípade sme nastupovali až zo 4. priečky. S naším masérom Samkom Petrášom sme si aj v minulej sezóne po neúspešných zápasoch vždy opakovali, že najdôležitejšie je vyhrať posledný zápas sezóny.“
