ť asertívny.
Asertivita je schopnosť zdravo a primerane sa presadiť. Schopnosť, ktorá umožňuje jasne formulovať postoje. Asertívny človek uplatňuje svoje práva bez toho, aby niekoho zosmiešňoval alebo urážal. Dokáže byť láskavý, vie oponovať aj vyjadriť obdiv a pochvalu či prijímať kritiku. Zároveň nedovolí, aby mu upierali jeho práva.
Napríklad. Šéf žiada od svojho podriadeného, aby prišiel cez víkend do zamestnania. Agresívny podriadený vybuchne a útočí, že je to priveľa a obviní šéfa, že nerešpektuje jeho právo na oddych. Neasertívny zamestnanec si začne vymýšľať dôvody, pre ktoré nemôže cez víkend byť v práci. Asertívny reaguje poľutovaním, že sa na víkend tešil a do práce nepríde. Alebo ak uváži, že šéfovi treba vyhovieť, žiada náhradné voľno alebo finančné ohodnotenie. Ako príklad rôzneho správania môže slúžiť aj situácia, kedy váš stály obchodný partner, s ktorým máte dobré vzťahy, sa vám pokúša nanútiť obchod, o ktorý nemáte záujem. Nechcete s ním však prerušiť spoluprácu. Neasertívne je zoširoka zdôvodňovať, že ponuka je neprijateľná, váhať, vyhovárať sa na okolnosti. Za primeranú - asertívnu reakciu sa považuje rázne ponuku odmietnuť, opakovať svoje stanovisko, obmedziť diskusiu len na ponúkanú transakciu. Odporúča sa nemeniť rozhodnutia počas diskusie. Aj v ďalších situáciách, aké sa pritrafia takmer denne - keď vám v reštaurácií naservírujú malú porciu, alebo vám predavačka chce nanútiť koniec salámy, skúste využiť systém preskakujúcej gramoplatne. Zdvorilo opakujte svoju požiadavku. Inou metódou je technika otvorených dverí, keď prijímate kritiku, nebráňte sa jej, vyjadríte s pripomienkami súhlas, ale aj napriek tomu opakujte svoju požiadavku. Pri technike prijateľného kompromisu uvážia obe strany požiadavky, argumenty a snažia sa nájsť prijateľné riešenie. Techník asertívnej komunikácie je viac, dôležité je ich prepojenie. Ako vyplýva z modelových situácií asertivitu vnímame ako schopnosť človeka nadviazať a rozvíjať primeranú komunikáciu ľudí. V zamestnaní je najdôležitejšie, že asertivita vytvára priestor na primerané riešenie pracovných úloh. Ako asertívny možno nebudete všeobecne obľúbený, no budú vás rešpektovať. Napokon city a pocity sú v zamestnaní vždy až na druhom mieste.
Konflikty patria k životu
Asertívne správanie určité percento ľudí ovláda a vie ho uplatniť aj vo veľmi zložitých situáciách. Je však veľa takých, ktorým je cudzie a dokonca ho mylne považujú sa agresívne. Chceli by povedať, čo cítia, s čím sú nespokojní, no nedokážu to. Radšej sa podvolia a v kútiku duše sa trápia, nemo obviňujú okolie, seba alebo oboje.
Dostávajú sa tak do akéhosi nezastaviteľného kolotoča. Ten potom podmieňuje vznik záťažových situácií, stresov, konfliktov, či frustrácii. Mnohí ani netušia, že ten kolotoč možno zastaviť či aspoň spomaliť. Neurobí to za nich žiaden správca lunaparku. Jediným dozorcom nad chodom kolotoča si je človek sám.
Osobnosť človeka sa do malička utvára aj vďaka dedičným a spoločenským vplyvom. Postupom času sa osobnosť formuje aj pod vplyvom záťažových situácií. Je to predovšetkým zamestnanie, ktoré záťažové situácie ponúka plnými hrsťami. Práca pod časovým tlakom, sťažené vykonávanie práce, neovládanie novej techniky. Od záťažovej situácie je blízko k vyhrotenejšej forme - stresovej. Hoci sa stresu nedá vyhnúť, dá sa odporúčať analýza správania - po odznení stresových podnetov poznanie vlastných adaptačných schopností, odolnosti. Dôležitý je aj úspech pri prekonávaní prekážok v minulosti.
Konflikty sú nevyhnutné
Hoci môžeme mať pocit, že konflikty sú niečo nevhodné, sú nevyhnutnou súčasťou našej existencie, dôkazom, že nie sme všetci rovnakí. Neznamená to, že sa musíme so všetkými konfliktmi zmieriť, skôr by sme mali hľadať cesty konštruktívneho riešenia. V zamestnaní treba rozlišovať medzi konfliktmi, ktoré vznikajú ako boj ideí a názorov, a neproduktívnymi - osobnými konfliktmi, ktoré vznikajú ako sprievodný znak komunikácie. Pomáha, keď sa oddelí podstata konfliktu do emócií.
Asertivita je jeden z prijateľných postupov, ako na kritiku (a mnohé konfliktné situácie) reagovať. Lenže stať sa asertívnym, čiže naučiť sa ovládať a korigovať svoje správanie, nie je jednoduché ani samozrejmé. Nestačí sa naučiť niekoľko fráz a používať zopár gest. Je to rovnako náročné, ako učiť sa cudzí jazyk. Bez poznania faktorov, ktoré nás obklopujú (záťaže, stresy, konflikty, frustrácie) a bez poznania seba samého nikdy nedokážeme efektívne riešiť záťažové situácie. V odbornej literatúre sa za základné prvky asertivity považuje:
1. Vyjadrovať vlastné pocity primeranou formou.
2. Schopnosť požiadať o to, čo potrebujeme.
3. Nehovoriť "áno", keď sa nám žiada povedať "nie".
4. Prijať odmietnutie bez pocitu urážky.
5. Vedieť vyjadriť kritiku, ale aj pochvalu.
Asertívne správanie je veľmi dôležité pre dobre fungujúci tím. Tí, ktorí na to prišli, sa zúčastňujú na kurzoch, kde si osvojujú základy asertivity. V kurzoch je možné prehlbovať túto spôsobilosť, prípadne si ju osvojiť.
Ako poznáme človeka …
Asertívneho - má priamy pohľad, plynulé odpovede, vrelý tón hlasu, gestá sú v súlade s obsahom reči, mimika je uvoľnená, prejav sprevádza úsmev.
Neasertívneho - vyhýba sa priamemu pohľadu očí partnera, jeho reč je prerušovaná, odpoveď na otázku prichádza oneskorene, hlas má tichý, nevýrazný, gestikulácia je neprimeraná, mimika vyjadruje obavy a strach.
Agresívneho - často skáče do rečí, má silný tón hlasu, pohyby sú trhané a neprimerané situácií, mimika vyjadruje iróniu, rozhorčenie, hnev.
"Život sa niekedy podobá zápasu v ringu, kde hráč znesie len určitý počet úderov, kým je odpočítaný. Teda aj človeka zasiahne počas dňa viac úderov (zlé správy, hádky, rozpory,…) je lepšie odísť, ak je to možné, z ringu von. To znamená odložiť všetky dôležité rokovania, vyhýbať sa ľuďom. S ktorými hrozí konflikt, uspokojiť sa, relaxovať. Najviac chýb a priestupkov proti duševnej hygiene urobí človek v takých situáciách, v ktorých je rozčúlený. Ak nepozná pravidlo o včasnom odchode z ringu, pokúša s knokautovať druhých, a sám s postupne odpočíta." Z knihy Libora Mička: Duševní hygiena, Praha, SPN 1984
Autor: raf
