Novela Rakúšana Ericha Hackla (1954) Loučení se Sidonií vychádza zo skutočnej udalosti: v auguste 1933 v rakúskom Steyri našli odložené cigánske dievčatko menom Sidonia Adlesburgová.

Mesto prevzalo jej poručníctvo, pestúnstva Sidonie sa ujali Josefa a Hans Breiratherovci. Nemajetní, ale odhodlaní a obetaví. Dievča prijali úplne za svoje, aj ono k nim priľnulo. Dodávali mu sebavedomie a dôstojnosť v panujúcich zlých pomeroch. Sidonia narážala na pohŕdanie, úškrnky, urážky. Bola tmavá, iná - Cigánka. Pôvodná, a tiež údajná matka nejavila o ňu záujem. Aj tak jej ju mesto Steyr po rokoch vraj konečne a jasne určilo - Sidonia teda musí k nej, argumentovali sociálne pracovníčky.

Predpis je predpis, výnimky neexistujú. Sidonia bola - aj napriek zúfalým snahám a prosbám Breiratherovcov - dopravená k údajnej rodine. Konečná stanica jej života sa ukázala takmer hneď - Osvienčim. Tam cigánske dievčatko zomrelo.

Erich Hackl sa stavia do úlohy komentujúceho kronikára: využíva reč dokumentov, cituje ich alebo ich aspoň napodobňuje v paradokumentárnych pasážach, fabuluje v dialógoch, v opisoch psychologických stavov a pri výstavbe názorných situácií. Prozaik drží rozprávanie pevne v rukách, základný pôdorys má dopredu určený a zdanlivo ho iba inštruuje. A priamočiaro obviňuje a obžalúva: ľudskú zbabelosť a, pochopiteľne, čím svoj text urobil vo svojej vlasti nepríjemným a diskutovaným, Rakúsko - jeho minulosť a ctihodných občanov určitého typu, ktorí pomáhali nacistom a po vojne čulo zrástli s demokraciou bez toho, aby prejavili ľútosť, nieto ešte pokánie. Za minulosťou hrubá čiara.

„Už o tom nebudeme mluvit. Život jde dál.“ Hacklova novela znepríjemňuje život nielen z hľadiska občianskeho, ale aj literárneho: vytvára značné pnutie medzi jednoznačnou výpoveďou, presnejšie historicko-publicistickým rekonštruovaním jedného osudu, a literatúrou ako prejavom, ktorému sa prieči zjednodušovať veci života do čierno-bielych téz. Hackl v tejto dichotómii balansuje na hrane a dráždivosť a vyhrotenosť v očiach publika stupňuje asi ešte tým, že Breiratherovci sú ľavicovo, červeno orientovanými a spurnými občanmi. Hacklove sympatie k rodine pestúnov však nie sú ideologickou obhajobou radikálneho socializmu či komunizmu, ale humanistickou obranou ponižovaných, odstrkovaných, všetkých, čo sú vo vyhrotených časoch ohrození na živote tým, že sa líšia, že napríklad nemlčia, keď sa všade rozľahlo zbabelé ticho.

Novela Ericha Hackla je totálne presýtená politikou a dejinami, ale neprisluhuje im, zostáva literatúrou. Nemá - pri všetkej poučnosti - didaktický účel; pri vzniku a vo vyznení Loučení se Sidonií je najvyššou hodnotou ľudské indivíduum so svojou jedinečnosťou.