„Mám rád Bardejov, rád tam chodím,“ hovorí Ján Cuper z HZDS. Na východ podľa neho bratislavskí východniari nezabúdajú. „Záleží na prístupe.“
„Uznávam dve kasty na svete. Gaskoncov a Spišiakov,“ hovorí jeho kolega Vojtech Tkáč. Tiež už býva v Bratislave, ale pracoval aj v Košiciach a Prahe a cíti sa „totálne európsky integrovaný“.
Človek vo vysokej funkcii už podľa neho nemôže urobiť pre región toľko ako v minulosti. „Ak niekto príde do Bratislavy, neznamená to, že sa dostáva k zdrojom. Prerozdeľovanie už, chvalabohu, nie je socialistické.“ Na záver dodá hlášku starých Slovákov: „Vôl zostane volom, aj keď bol dvakrát v Prešporku. Dalo by sa to našiť aj na Brusel. Naozaj záleží na každom, či chce pomôcť, alebo si vybavovať stavebné povolenia na vlastné vily.“
„Východ nie je folklór. Sú tam schopní i neschopní ľudia. Tí, čo odídu do Bratislavy, nie vždy môžu presadiť to, čo si predsavzali,“ hovorí o východniaroch Ján Rusnák z SDK. Kolega Pavol Prokopovič sa dokonca považuje za „ortodoxného východniara“. On hovorí: „Východ má právo mať pocit ukrivdenosti.“
Katarína Čižmáriková z SOP sa sama označuje za prisťahovalca. V Košiciach už ale býva 27 rokov, a preto, keď ide „domov“, tak do Košíc.
„Samozrejme, že sa na východ zabúda. Východniari sa hlásia k svojmu rodisku, ale neznamená to, že východ z nich má osoh,“ povedal Jozef Kužma z SDK. (fw)
