V obci s 565 obyvateľmi je toľko Migašovcov, že v telefónnom zozname je sedemnásť čísiel do sedemnástich rôznych domov, v ktorých bývajú ľudia s týmto menom. Dedinka pripomína bohom zabudnuté miesto v peknej oblasti, ku ktorej vedie nie veľmi udržiavaná cesta. Zriedkavo ponad ňu preletí aj bojový vrtuľník z leteckej vojenskej základne v Prešove.
Veľa ľudí z Pušoviec chodí pracovať do tridsať kilometrov vzdialeného Prešova. Naopak, z Prešova dochádza do Pušoviec akurát učiteľ Maroš Hrabčák.
V zime sa im nie vždy podarí dostať do roboty načas, lebo sneh a záveje odrežú dedinu od okolitého sveta. Potom ostáva už len čakať na frézu.
Jozef Migaš do rodnej viesky chodieva, ale miestni z toho, že predseda parlamentu je Pušovčan, veľa nemajú. Tamojší školáci stále chodia na potrebu na latríny. Tak ako pred štyridsiatimi rokmi Jozef Migaš. Každú prestávku musia deti vyjsť z areálu školy, prejsť cez cestu, lavičkou ponad potok, od ktorého vedie chodníček k dvadsať metrov vzdialenej malej murovanej búdke. V nej sú tri latríny. Využívané v lete aj v zime.
Jozef Migaš si niekedy chodieva na miestne futbalové ihrisko zahrať v rámci rôznych akcií futbal. Hráva sa napríklad o Pohár predsedu SDĽ.
Začiatkom tohto roka sa Jozefa Migaša pýtali, prečo sa nezaoberá problémami miestnej školy (v tom čase práve pomohol získať Bardejovu peniaze na reanimáciu bardejovského historického námestia). Odpovedal: „Mňa osobne mrzí, že WC zariadenie, ktoré bolo v Pušovciach za mojich čias, keď som tam chodil do školy ja, je v tej istej podobe aj dnes. Je to potrebné zmeniť. Verím, že to bude aj dobre pochopené a že to nebude brané, ako moje zlé angažovanie sa v prospech rodnej dediny.“ Angažoval sa tak, že deti z jeho rodnej dediny naďalej chodia na suché WC.
(rf)
