FOTO - ARCHÍV
kov donútil kráľa Farúka abdikovať a odísť do exilu. Charizmatický Násir potom riadil Egypt - cez socialistické hospodárske reformy, nepriateľstvo k Izraelu a myšlienky panarabizmu - takmer dvadsať rokov. Bol jedným z najvýraznejších arabských vodcov modernej histórie a medzi Egypťanmi žije jeho legenda dodnes.
Farúk, o ktorom sa dá veľmi málo povedať ako o panovníkovi (na trón nastúpil v roku 1937), sa preslávil vlastne až po abdikácii. Miloval kasína, rýchle autá, krásne ženy a dobré jedlá a všetko si doprial veľkým dúškom, až do svojej smrti na infarkt v roku 1956.
Egyptu zanechal dedičstvo chaosu, korupcie a biedy. Z neho začína nový vládca Násir budovať svoj arabský socializmus - založený na rovnostárstve a sociálnej politike.
Prvým prezidentom Egyptu sa stal v roku 1956, dovtedy vládol spolu s generálom Muhammadom Nadžíbom. Po pokuse o atentát na jeho osobu v roku 1954 posiela Nadžíba do väzenia a preberá od neho funkciu premiéra.
Násir ako prvý vyslobodil Egypt z vazalstva cudzích mocností. Egypt bol striedavo pod nadvládou Osmanskej ríše a Británie. Panovníci desaťročia vykonávali len akúsi úlohu miestodržiteľov. Dokonca ešte aj panovnícky rod mal cudzí pôvod. Na jeho počiatku bol dôstojník Osmanskej ríše Muhammad Alí. Albánec, ktorý v 19. storočí dobyl od Britov krajinu Nílu a potom ju dostal za odmenu.
Násir oživil arabskú hrdosť, ktorá krátko predtým utrpela pre porážku v prvej izraelsko-arabskej vojne v roku 1948. On tam utrpel zranenie.
Spočiatku hlásal neutralitu, obracal sa rovnako na Východ ako na Západ, ostal však vždy odhodlaným protivníkom Izraela. Spolu s Juhosláviou, Indiou a Indonéziou založil hnutie nezaangažovaných štátov, ktoré malo byť protiváhou proti obom superveľmociam.
Svoju revolúciu a panarabské myšlienky šíril po celom arabskom svete. Pod jeho vedením sa Sýria a Egypt na tri roky spojili do jedného štátu (1958 až 1961). Vždy odhodlane kritizoval skorumpovanosť monarchií a v 60. rokoch posiela do Jemenu vojská, aby bojovali proti monarchistom podporovaným Saudskou Arábiou.
Keď sa vzťahy vyostrili a studená vojna rozdelila Blízky východ, Egypt sa postupne stal závislým od sovietskej pomoci. Násir vtedy už ohnivými prejavmi brojí proti západným krajinám. V arabskom svete to bolo nesmierne populárne. V roku 1956 prešiel od slov k činom.
Vyzbrojil sa zbraňami vyrobenými hlavne v bývalom Československu a keď USA a Veľká Británia odmietli financovať výstavbu Asuánskej priehrady na Níle, znárodnil spoločnosť prevádzkujúcu Suezský kanál. Z jeho výnosov chcel financovať výstavbu gigantického vodného diela.
Egypt tým vtiahol do ozbrojeného konfliktu s Veľkou Britániou, Francúzskom a Izraelom. Na čas prišiel o Sinajský polostrov a pásmo Gazy, ktoré obsadila izraelská armáda. Keď Sovieti pohrozili priamou intervenciou, na nátlak amerického prezidenta Dwighta Eisenhowera sa Izrael stiahol. Násir vyhral a bol na vrchole svojej moci a popularity.
O toto územie i časť legendy prišiel o desať rokov neskôr. Arabskí spojenci utrpeli zdrvujúcu porážku v šesťdňobvej vojne v roku 1967, po ktorej Násir ponúkol svoju rezignáciu. Egypťania ju neprijali a na čele krajiny ostal až do svoje smrti v roku 1970.
Násir vôbec nepripomínal ostatných socialistických revolucionárov ani vodcov. Mal temperamentný zjav s tvárou hollywoodskej hviezdy, často fotografovanou. Pre jednoduchý pôvod si dokázal získať obyčajných ľudí.
V roku 1952 uskutočnil pozemkovú reformu, zrušil veľkostatky a prerozdelil pôdu bezzemkom, čím zdvihol životnú úroveň na chudobnom vidieku. Znárodnil bankovníctvo, priemysel a veľkostatky. Ale rovnako, ako všetky socialistické režimy, nedokázal garantovať trvalú prosperitu.
Pamätníci mu vyčítajú deficit demokracie, jeho tvrdú ruku však pocítili hlavne islamskí extrémisti. Radikáli z Moslimského bratstva sa ho pokúsili zbaviť atentátom, čo mu dalo zámienku na krvavé prenasledovanie.
Násirov nástupca Anvar Sadat v roku 1977 ako prvý arabský vodca ponúkol Izraelu mier. Dnes je Egypt na čele s Husním Mubarakom dôležitým spojencom Západu a druhým najväčším odberateľom americkej pomoci po Izraeli v oblasti.
Zajtra - Evita Perónová
