Prehrali sme si dve kvalifikácie o postup na MS a ME, po ktorých sa vždy menili tréneri a obmieňali kádre.
Ešte nikdy sa nestalo, aby bolo v tíme toľko hráčov s miliónovými nohami podľa príjmov (Varga, Karhan, Greško, Timko, Labant, König, Tomaschek, Pinte a perspektívne asi aj Szilárd Németh), a pritom trénerom je muž, ktorý skúsenosti zbieral iba na domácich lavičkách, na rozdiel od svojich predchodcov - až na Galisa, ten bol šéfom pár týždňov - ktorí boli svetom uznávaní (Vengloš, Jankech a aj Kocian). Doma nie.
Karta sa otočila, hráči sú na koni, vedia z cudziny svoje. Legionári obsadili posty v reprezentačnom tíme a majú svoje predstavy, ako sa dostať ďalej, otvorene priznávajúc, že vrcholom ich terajšej kariéry je účasť na finálovej časti majstrovstiev sveta.
A myslia si, že defenzívou podľa Adamca tam jednoducho cesta nevedie. Už niekoľko týždňov bublalo, že by chceli sami rozhodovať, v akom rozostavení budú hrať. Vraj o tom diskutujú so svojimi trénermi v cudzine, Varga s Reidom v Sunderlande bez problémov. Môžem si povedať, čo chcem, len výkon musí byť o. k., vraví. Tak o tom diskutovali so svojím trénerom donedávna v reprezentácii.
Potom prišiel zlom. Trénerovi to podľa hráčov niekto zatrhol. Nebolo rozostavenie 4-4-2, ale zmenilo sa na 1-4-4-1. Väčšina hráčov si myslí, že to nie je z trénerovej hlavy, že ho niekto neznámy riadi. On to odmieta potvrdiť aj vyvrátiť, komentovať vôbec.
Preto napätie Varga a časť kádra verzus Adamec. Možno nevhod v rozbehnutej kvalifikácii, ale čas na skutky sa už nezvykne vyberať. Už sa nehladká pre pekné oči. Kamarátstvo zastrela snaha čosi viac dokázať, verme, že úprimná, hoci z druhej strany počuť, že pred očami tancujú miliónové panenky.
Nie je to novinka, peniaze pokrútili kdečo. Či však obstojíme, alebo nie, niekto si túto kvalifikačnú hru odskáče.
Napokon futbal je hra. V podstate je to akási vojna tých, ktorí sa donedávna tľapkali a hladkali, a keď sa má predložiť účet, jeden ho musí zaplatiť.
JÁN MIKULA, Baku
