ch strán pitvali boľačky a najrôznejšie „kamarátšafty“ nášho najpopulárnejšieho športu, ktorý je momentálne zrejme v najzúfalejšej situácii vo svojej beztak chudobnej samostatnej histórii. Kým futbalisti sa len toporne usilujú zaklopať na dvere civilizovanej spoločnosti, vodáci si zvykli, že na desaťnásobne menší novinový priestor sa sotva vtesnajú fakty ich triumfálnej žatvy. Taký je, žiaľ, diktát spoločensko-trhovej objednávky.

Vodní slalomári si vo víkendovom 2. kole Svetového pohára v Merane (od Atlanty 1996, kde prvýkrát vyhral preteky SP na predolympijskej generálke Michal Martikán na rieke Ocoée) pripísali už 22. prvenstvo, na stupňoch víťazov stáli 51-krát. Suverénni bratia Hochschornerovci v Merane siedmym prvenstvom vo Svetovom pohári vyrovnali Martikánov rekord. Vodní zjazdári v rovnakom čase v slovinskom Bovci potvrdili dominantné postavenie v kategórii deblistov, keď si dve slovenské lode vymenili prvé dve priečky v dlhom zjazde a v šprinte. A všetci sa tešia, že koncom týždňa si z majstrovstiev Európy v talianskom Valsesie urobia otvorené majstrovstvá Slovenska.

Prezident futbalového zväzu František Laurinec pred odletom na ďalší zápas roka do Baku neponechal nič na náhodu a šamansky vymenil pilota špeciálu za iného, s ktorým v minulosti reprezentácia nepriletela s prehrou. Vodáci si stihnú svoje zlatonosné lode potichu odšoférovať na autách aj sami, vymieňajú si len miesta na stupňoch víťazov.

Príznačný je aj slovník. Vo vodáckom sa udomácnilo, že iné miesto ako prvé je pomaly prehrou, futbalisti sa nosia ako víťazi, ak neprehrajú.