Stará pesnička o množstve šancí, ktoré si vieme vytvoriť, je už slovenským folklórom. V Trenčíne sme tomuto mužstvu dali päť gólov. V Sumgaite sme dva razy trafili do žrde, ale zároveň sme nazbierali štyri žlté karty, po ktorých budú traja hráči jeden zápas proti Turecku stáť.
„V slovenskom futbale je ťažké nahradiť hráčov ako Hanek, M. Petráš, Borbély, Krško,Vittek a napokon aj Oravec, ktorí tomuto tímu dávali tvár. Ale ani ich neúčasť nemôže byť výhovorkou. Odpoveď je vo svedomí tých, čo hrali,“ povedal Griga.
„My sme sa vás báli, ale strach trochu opadol, keď sme sa dozvedeli, že Vitteka vám zobrali do áčka,“ povedal E. Abdulajev. „Páčili sa mi však Hodúr a Bednár.“ Vec názoru. Hodúr odohral jeden zo svojich najslabších zápasov, priblížili sa mu Petráš, Zábavník, ale ten je východiskom z núdze, Sedlák, Meszároš a v druhom polčase aj Kubala.
Na poslednú chvíľu vypadol zo základu Oravec. „Zranený sval mu nedovolil nastúpiť, ja som to neodporúčal,“ povedal lekár Milan Masaryk. „Potom sme potrebovali hrať vabank, tréner ho chcel, on to skúsil, vyhecoval sa a išiel hrať. Nepomohlo.“ Takmer to však vyšlo, z Oravcovej prihrávky mal dať Meszároš gól. No bol zrelý na striedanie. „Viem to,“ povedal Griga. „Ale spoliehal som sa na jeho skúsenosti a Oravcov príchod. Nechcel som hrať na troch útočníkov, riskovať, lebo bod nás drží v hre o postup naďalej. Ak zvyšné tri zápasy vyhráme, sme o bod pred Tureckom,“ mienil po zápase S. Griga.
Nabehol na slovenskú keby-matematiku. Je to pravda, ale chýba k tomu maličkosť - že musíme zdolať aj Turecko… Po včerajšku sen.
JÁN MIKULA, Sumgait
