Predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová sa v minulých dňoch opäť stretla s prezidentom Asociácie športových klubov Inter Bratislava Jozefom Potiskom v súvislosti s plánovanou rekonštrukciu štadióna na Pasienkoch bez atletických sektorov a dráhy. Už ikstý raz dostala rovnakú otázku: „Čo urobili atléti preto, aby si vybudovali v hlavnom meste Slovenska vlastný športový stánok?“

Inter aj ako atletické centrum

Faktom je, že nič. Naša bývalá skvelá výškarka má ale viac než pádny argument. „Neďaleko štadióna na Pasienkoch sme vybudovali po rokoch zháňania peňazí, zápasiac s mnohými problémami, športovú atletickú halu Elán. Tá spolu s atletickým štadiónom na Interi, dobrými rehabilitačnými priestormi a ubytovacou kapacitou v Dome športu, možnosťami silového tréningu pod strechou v neďalekej hale Mladosť, blízkym jazerom na Kuchajde a pre vytrvalcov nie vzdialenými kopcami Koliby tvorí komplex. My sme ho považovali za národné atletické centrum, aj keď takýto názov nemá,“ vymenovala rad za radom Mária Mračnová po stretnutí za okrúhlym stolom u bratislavského primátora Jozefa Moravčíka. Inter oficiálne oznámil rekonštrukciu vo februári tohto roku, atléti možno tušili trochu dlhšie, ale napríklad M. Mračnová vyhlásila: „Asi som nenapraviteľný romantik, ale ani v najmenšom som nerátala, že klub s futbalom i atletikou pristúpi na takýto brutálny krok.“

Najskôr podmienky, potom výsledok?

Pointa je v tom, že viacúčelový štadión na Pasienkoch stojí na mestskom pozemku, žlto-čierni môžu dostať stavebné povolenie až po schválení Magistrátom hlavného mesta SR. Existovalo by viacero „prečo“, prečo by futbaloví bossovia nášho pravdepodobne dvojnásobného futbalového majstra mali zmýšľať inak ako cez víziu účasti v záverečných kolách Ligy majstrov. Každý im praje rovno víťazstvo v najvyššej európskej klubovej súťaži, vlani sa ale neprebojovali ani do základnej skupiny. V podstate ide o obrátené myslenie, pre nás dosť typické. Najskôr nóbl podmienky, potom možno dobré výsledky.

Predovšetkým však - Pasienky si nevybudovali futbalisti Interu, ale dostali ho darom od štátu. Ten ho začal v polovici šesťdesiatych rokov stavať ako spartakiádny. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa Inter aj Jozef Potisk priam bili, aby tartan bol na ich štadióne, lebo míting Pravda-Televízia-Slovnaft si kliesnil cestu medzi špičkové svetové podujatia. Právo naň majú prinajmenšom rovnakou mierou futbalisti, zatiaľ bez účasti v hlavných bojoch Ligy majstrov, ako atléti so svetoznámym mítingom.

Nejde o problém futbal verzus atletika

Problém je na mŕtvom bode, hoci futbalisti sú rozhodnutí budovať za každých okolností. Investorov, sponzorov, presnú sumu stavby taja. Stavebné povolenie zatiaľ nemajú, ale ako povedal J. Potisk: „Inter dúfa, že zvíťazí progres.“ V Bratislave sú tri ligové štadióny (aj stánok ŠKP v Dúbravke má medzinárodné parametre), z ktorých, okrem toho petržalského, dva zívajú prázdnotou. Tehelné pole a Pasienky, „bojiská“ tímov útočiacich na titul! Futbalisti nemajú právo hovoriť o nezáujme o atletiku. Hoci vlani prišli na Cenu Slovenska za studeného počasia skutočne sotva dve tisícky divákov, predsa je to viac než na ligový futbal. Stavať do kontry futbal verzus atletika odmietol na spomínanom stretnutí za okrúhlym stolom aj prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec. Pripomenul interistom, že Európska futbalová asociácia (UEFA) viac než pravdepodobne nebude od krajín bývalého východného bloku žiadať nákladnejšie rekonštrukcie štadiónov skôr než v roku 2006. Inter tvrdošijne lipne na termíne 2002/2003, ale ani tieto odporúčania UEFA nenariaďujú likvidáciu atletických sektorov.

Čo s mítingom Grand Prix?

Mária Mračnová a celé slovenské atletické hnutie sú v prekérnej situácii. Popustiť zo snahy zachovať tartan na Interi by znamenalo vzdať sa renomovaného mítingu IAAF/Grand Prix. V utorok 12. júna sa uskutoční jeho 42. ročník. Či pôjde o nostalgickú rozlúčku, ukáže čas. Išlo by o veľmi bolestné adieu. Za sviatkom, na ktorom utvoril Sergej Bubka dva svetové rekordy, štartovali Alberto Juantorena, Marita Kochová, Stefka Kostadinovová, Michael Johnson, Maurice Greene, Jonathan Edwards, Allen Johnson. Iba náznakom sme vymenovali aktuálnych svetových rekordérov, ktorí sú súčasne aj olympijskými víťazmi a majstrami sveta.

Čas hrá skôr proti kráľovnej športov, ktorá peniaze nemá, futbalový Inter zrejme áno. Obchádzanie povolení či nepovolení je u nás bežné. Počuť hlasy, že Inter môže pokojne začať búrať a stavať načierno a veci riešiť ex post. Nebol by výnimkou. Rovnako si možno ľahko zrátať, že žlto-čiernym nejde ani tak o ústretový krok voči UEFA, ale skôr stavbu ako takú. Aj v obchodnom registri možno nájsť ľudí spojených so stavebníctvom prepojenými na ich farby.

Atletika - súčasť kultúry

Bratislava otvorenú tartanovú dráhu potrebuje. Predsedníčka SAZ popri boji za zachovanie rozmýšľa o náhradnom riešení, na ktoré by sa možno dali zohnať peniaze. Rozhodne ale nie takom, o akom hovoril primátor Moravčík - zodpovedajúcom parametrom Interu. Ide z jej strany o defenzíny krok? Nie, v konečnom dôsledku logický. „Nenaznačujem prvoplánový postoj, ale som už realistka. Futbalisti si idú za svojím cieľom hlava-nehlava, myslím len na zadné kolieska,“ podotkla šéfka slovenskej atletiky.

Principiálne - pustiť k vode bývalú „péteesku“, dnešnú Cenu Slovenska Slovak Gold je takým činom proti zdravému rozumu, ako keby sa slovenská metropola vzdala Bratislavských hudobných slávností alebo svojich každoročných džezových dní. V prípade bratislavskej Grand Prix nejde o čisto atletickú, ale výsostne verejnú vec.