Ľudia, ktorí počas komunistického režimu spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou a sú dnes v armádnych alebo iných štátnych a verejných funkciách, sú na Slovensku zákonne nepostihnuteľní. Lustračný zákon, prijatý federálnym zhromaždením v r. 1992, ktorý zakazoval bývalým agentom ŠtB, funkcionárom KSČ a členom Ľudových milícií vykonávať akékoľvek riadiace funkcie v štátnej a verejnej správe, platil len do 1. januára 1997. Zákon sa aj tak prakticky neuplatňoval - chýbala najmä „politická vôľa“. „Na jeho uplatňovanie sme nemali dosť síl,“ povedal pre SME bývalý premiér Moravčík.

Situáciu v odhaľovaní toho, kto bol alebo nebol agentom ŠtB, komplikuje aj zmiznutie mnohých archívnych materiálov. Už krátko po novembri 1989 došlo k ničeniu archívnych materiálov ŠtB. Známy je prípad tzv. Lorencovej skartácie v r. 1989 alebo ničenie registrov ŠtB v r. 1990 v tzv. Tisovej vile v Trenčíne. Stopy v tomto prípade viedli až k vtedajšiemu ministrovi vnútra Vladimírovi Mečiarovi. Stránky, kde by sa mohlo nachádzať jeho meno, boli z registrov vytrhnuté.

V súčasnosti pre ľudí, ktorí spolupracovali s komunistickou tajnou službou, neplatí nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o funkcie. Do nedávno schváleného zákona o utajovaných skutočnostiach sa nedostal ani návrh, aby boli vylúčení aspoň z práce v Národnom bezpečnostnom úrade, kde by mohli prísť do styku s tajnými materiálmi. (mar)