
Najznámejší filmový predstaviteľ nájomných vrahov - francúzsky herec Jean Reno. FOTO - ARCHÍV
Práve citový chlad umožňuje chladnokrvné vraždenie na objednávku, bez zábran a bez ľútosti nad vyhliadnutou obeťou – páchateľ nie je zaťažený schopnosťou vžiť sa do jej postavenia a do postavenia jej blízkych. Naopak, vie sa s vraždou veľmi rýchlo vnútorne vyrovnať.
Podľa súdneho znalca, psychológa Róberta Máthého novšia psychiatrická terminológia nazýva takéto typy páchateľov antisociálnymi osobnosťami, ktoré sa vyznačujú osobnostnou poruchou označovanou kedysi ako psychopatia.
„Nájomný vrah rozhodne nie je duševne chorý človek, ktorý by nerozpoznával nebezpečnosť svojho konania. Máva nadpriemerný intelekt, ale využíva ho na to, aby na vysokej úrovni vedel pripraviť vraždu a zahladiť stopy, aby pravdepodobnosť, že bude odhalený, bola čo najnižšia. Úplne si uvedomuje, čo robí a prečo, samozrejme, väčšinou za finančnú odmenu. Jeho motivácia je jednoznačná,“ hovorí Máthé.
Človek bez vysokého intelektu by podľa neho sotva mohol vykonávať objednávky na vyššie postavených ľudí, na ktorých sa treba nakontaktovať, zistiť, ako sa kde pohybujú, a vymyslieť stratégiu vražedného konania na čo najvyššej úrovni.
Nájomnými vrahmi sú podľa Máthého v drvivej väčšine muži, tí majú na to viac predpokladov, ale ojedinele sa v takej role vyskytnú aj ženy. Ojedinele preto, lebo ženy vraždievajú skôr v afekte.
„Vraždiaci človek má na to väčšinou dispozície – vyvíjajú sa odmalička. Výnimkou je, ak je človek k vražde donútený, ale aj v tom prípade k tomu musia byť dispozície. Hovorí sa, že každý z nás sa môže za istých okolností stať vrahom. Ale je iné vraždiť na objednávku a vraždiť napríklad na obranu svojho blízkeho.“ (ru)
Je možné vraha prevychovať?
Podľa súdneho znalca a psychológa Antyho Heretika prevýchovu treba zvažovať veľmi individuálne. „Každého páchateľa posudzujeme podľa vytypovaných znakov, ktoré sú určujúce pri stanovení pravdepodobnosti, čo s tým-ktorým vrahom urobí trest vo väzení. Páchatelia ťažkých trestných činov sa takmer automaticky zaraďujú do najtvrdších nápravnovýchovných skupín, kde je nízke výchovné pôsobenie. Pokiaľ sa trest vo väzení neberie ako prevýchova, ale len ako ochrana spoločnosti pred násilníkmi, veľké ovplyvňovanie ich agresivity nemožno očakávať.“ (ru)