Európska komisia si dnešnú udalosť pripomenula malou slávnosťou, počas ktorej za prítomnosti jej predsedu Romana Prodiho zvesili pred jej bruselským sídlom v paláci Breydel zástavu spoločenstva.
"Dnes si nepripomíname len vytvorenie európskeho priemyslu v oblasti uhlia a ocele bez hraníc, ale začiatok nášho spoločného osudu, ktorý bude pokračovať s blížiacim sa rozšírením," povedal na slávnosti Prodi.
Podpísanie Zmluvy o založení ESUO, ktorá bola jednou zo zakladajúcich zmlúv dnešnej únie, bolo praktickým dôsledkom plánu vtedajšieho francúzskeho ministra zahraničných vecí Roberta Schumana z 9. mája 1950 na zjednotenie spolupráce západoeurópskych krajín v oblasti ťažby uhlia a hutníctva.
Na pozadí dôsledkov druhej svetovej vojny Schuman pred 52 rokmi vyzval Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny, aby spojili svoju uhoľnú a hutnícku produkciu a položili tak "prvý konkrétny základ európskej federácie".
Schuman navrhol vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie na riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu - teda sektora, ktorý predstavoval v tom čase základ pre akúkoľvek vojenskú silu a okrem toho bol kľúčový pre povojnovú obnovu.
Dohodu o vytvorení ESUO podpísali 18. apríla 1951 v Paríži Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Prvýkrát v histórii sa európske štáty dobrovoľne vzdali časti svojej suverenity a odovzdali ju do rúk nadnárodnej inštitúcie, čo bolo o to významnejšie, že išlo o také strategické odvetvia.
Zmluva platila 50 rokov, počínajúc 27. júlom 1952, a dnes sa jej platnosť skončila. Právomoci ESUO i jeho inštitúcie sa počas rokov postupne vstrebávali do príslušných inštitúcií EÚ, takže jeho zánikom sa v podstate nič nemení. Finančné aktíva spoločenstva - asi 1,6 miliardy eúr - sa dnešným dňom presunuli na podporu európskeho výskumu v oblasti uhlia a ocele.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
