Päťnásobní majstri sveta vo formule 1: Michael Schumacher (vľavo) a Juan Manuel Fangio. Keď v roku 1957 argentínsky jazdec dokončil zbierku svojich titulov, Schumi ešte nežil. Nemecký pilot začal svoju éru v efjednotke v roku 1991, za jedenásť rokov posunul hranice viacerých rekordov. Fangio zomrel ako 84-ročný v júli 1995.
FOTO – REUTERS
Formula 1 sa v posledných rokoch premenila na nudné preteky. Nemecký pilot Michael Schumacher akoby jazdil inú ligu. Predvlani priniesol do Ferrari titul majstra sveta po dlhých 21 rokoch, ale teraz si naň tifosi zvykajú ako na úplnú samozrejmosť. V minulej sezóne mohol tím z Maranella oslavovať Schumiho prvenstvo už v trinástych pretekoch v Maďarsku, teraz sa Michael poponáhľal a poistil si ho už v jedenástej veľkej cene. Piatym titulom vyrovnal rekord legendárneho Argentínčana Juana Manuela Fangia, ktorý sa pred tromi rokmi zdal nedosiahnuteľný. Teraz je M. Schumacher jazdec, ktorý stavia nové hranice.
Premiéra za volantom Jordanu
Pritom M. Schumacher sa do formuly 1 dostal za nevšedných okolností. V roku 1991 potreboval Eddie Jordan nahradiť belgického jazdca Bertranda Gachota, ktorý sa na súkromnej ceste v Londýne pobil s taxikárom a na šesť mesiacov sa dostal za mreže. Manažér Willy Weber ponúkol Jordanovi na najbližšie preteky v belgickom Spa 22-ročného Michaela z formuly 3000 a musel pritom zaklamať, že Schumi už na okruhu jazdil automobilové preteky. Eddie sa nechal presvedčiť. „Pravda bola taká, že na trati som predtým absolvoval iba dve kolá. Aj to na bicykli…“ spomínal M. Schumacher. Jednako už vo svojej premiére za volantom F 1 ohúril: v kvalifikácii si vybojoval miesto vo štvrtom rade, pritom pred ním stáli na štarte štyria majstri sveta: Senna, Prost, Mansell, Piquet. Nič to, že Michael skončil svoju premiéru už v prvom kole pre poruchu spojky. Zapísal sa, jeho talent si všimli šéfovia tímov. Ešte v tej sezóne s ním podpísal kontrakt Benetton. Tak sa začala rozprávka M. Schumachera vo formule 1.
V Benettone získal prvé dva tituly majstra sveta (1994, 1995), ako najmladší pilot v histórii (26 r.) obhájil prvenstvo. A zamieril k červeným do Ferrari.
Scuderia na Michaelov obraz
Začiatky v Scuderii boli ťažké. V tíme bolo treba urobiť viacero zásadných zmien, aby začal fungovať na vysokej profesionálnej úrovni. Michael sa obklopil svojimi ľuďmi, Taliani si zvykali na poriadok, disciplínu. Z Benettonu dotiahol supermozgy Rossa Brawna, Roryho Byrna. Francúz Jean Todt mal všetko pod palcom, prezident Ferrari Luca Montezemolo vytváral potrebný pokoj. Prichádzali aj víťazstvá, no titul spočiatku unikal. V roku 1999 ho zabrzdila ťažká havária v anglickom Silverstone, pri ktorej si zlomil nohu. Pozíciu lídra v tíme na zvyšok sezóny prevzal Brit Eddie Irvine, avšak tomu prvenstvo nebolo súdené. Horkokrvní talianski fanúšikovia podozrievali nemeckého pilota, že vo finiši nepomohol Irvinovi a potom oslavoval Häkkinena v konkurenčnom McLarene ako majstra sveta. Neskôr mu všetko odpustili. Ferrari čakalo na uzdravenie M. Schumachera. V roku 2000 sa definitívne roztrhlo vrece s titulmi.
Hladný po ďalších víťazstvách
Prvý raz majstrom sveta na Ferrari stal v 16. pretekoch sezóny zo 17-dielneho seriálu v japonskej Suzuke. Vlani posunul hranicu na 13. preteky a v tomto ročníku nazbieral nedosiahnuteľný počet bodov v 11. pretekoch. M. Schumacher má po nedeľňajšej VC Francúzska 96 bodov, kým druhý Kolumbijčan Juan Pablo Montoya len 32. V zostávajúcich pretekoch v Nemecku, Maďarsku, Belgicku, Taliansku, USA, Japonsku by mohol už len oslavovať. Lenže, kto pozná Schumiho vie, že on túži po ďalších víťazstvách. Spojenie najlepšieho jazdca na najlepšom vozidle do ukončenia zmluvy v roku 2004 môže posunúť rekordy vo formule 1 do nedostižných výšin. (on)
