13. 9. - 17. 12. 96, tempera, 1996
Minárik patrí ku generácii umelcov, ktorí vstúpili na slovenskú výtvarnú scénu v polovici sedemdesiatych rokov.
Čaro osobnosti a výrazová sila umeleckej výpovede Rudolfa Filu predurčila istým spôsobom ďalšie smerovanie jeho žiakov, ktorí sa po skončení bratislavskej Strednej školy umeleckého priemyslu pravidelne stretávali na častých dialógoch, spoločenských podujatiach, výtvarných akciách alebo alternatívnych výstavách. V roku 1974 skončil štúdium na oddelení monumentálnej maľby VŠVU.
„Už jeho prvé diela naznačili. že v nich bude prevládať úplná sloboda tvorby. Hravosť prvkov, premeny štýlov, štruktúr a osobitý rytmus sa spájali s najjemnejšími nuansami vlastných výrazových hodnôt. Ich znakovosť a symbolika sa zvýraznila hýrivými stretnutiami bodov, vlnoviek, kriviek a plôch, no najmä vďaka kombináciám nekonečného množstva farebných vzťahov,“ charakterizuje jeho tvorbu kurátorka výstavy Dagmar Srnenská.
Minárik má za sebou rad samostatných výstav i účastí na kolektívnych prezentáciách doma i v zahraničí, spolu s manželmi Bočkayovcami, Čarným, Fischerom, Laubertom, Kordošom, Meškom, Mudrochom a Tóthom je členom skupiny A-R. (kul)
