Koncert Shana MacGowana na Pohode vychádzal z jeho živého albumu Across The Broad Atlantic - Live on Paddy‘s Day. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
si paličkou, na hlavné pódium. Jeho opitý stav možno niekoho popudil, všetko sa však zmenilo, keď začal spievať a oklieštená skupina The Popes hrať prvú pesničku večera - If I Should Fall From Grace With God.
Vyzerá, ako keby nastala jeho posledná hodina a lekári mu vraj dávajú už len niekoľko rokov života. Toto podozrenie podporilo ešte obnovené zranenie kolena. „Spadol som z barovej stoličky, kššššš…..,“ smeje sa pomaly bezzubý MacGowan na improvizovanej tlačovke po koncerte. Tento jeho smiech pripomína brúsičku na betón. Zdanlivá nepríčetnosť sa zmenila, keď dostal prvú otázku. Odpovedá tak, ako keď spieva. Ťažko mu rozumieť, prekladateľ sa potí, ale stojí za to ho počúvať. Presne ako z knihy rozhovorov britského hudobného novinára Nicka Kenta. „Pijem preto, aby som zapudil všetky tie myšlienky, čo ma obťažujú,“ povedal mu kedysi MacGowan.
Írsky pesničkár sa v osemdesiatych rokoch preslávil ako člen skupiny The Pogues. Vychádzali z tradičnej írskej hudby, ktorú hrali s punkovou neučesanosťou. Za jeho alkoholické a drogové úlety dostal od jej členov padáka a založil si skupinu Shane MacGowan‘s Popes, s ktorou zatiaľ vydal dva radové a jeden živý album.
Ako sa vám koncertovalo?
„Javisko je zóna bez bolesti. Dokázal som na ňom chodiť aj bez palice.“
Čo museli urobiť organizátori, aby vás sem dostali?
„Museli ma opiť. (Smiech.) Ubytovali ma a poradili mi, ako zbaliť ženu na letisku. Ale nepodarilo sa to. Nakoniec mi po nej zostal pohár.“
Kde zostali zvyšní členovia skupiny?
„Zabili sme ich a zakopali. (Smiech.)“ (Zvyšní členovia sa ospravedlnili pre chorobu - pozn. redakcie.)
Píšete stále nové pesničky?
„Píšem vlastné skladby, prerábam tradičné írske popevky a piesne iných skladateľov. Snažím sa to kombinovať, tak ako na dnešnom koncerte. Hral som starú pieseň od Hanka Williamsa, pesničky Pogues, ale aj nejaké novinky.“
Mali by sa objaviť na albume?
„Áno. Práve teraz ho nahrávam. Je tam aj Bono z U2. Nový album bude oveľa reakcionárskejší a konzervatívnejší ako predchádzajúce. Bude to, ako keď ľudia v päťdesiatych rokoch spievajú pesničky zo 17. storočia, podľa zvuku country ladený ako môj predposledný album Crack of Gold. Budú tam skladby, ktoré by mali počuť mladí ľudia. Vždy som hľadal odpovede v minulosti.“
Akú hudbu by ste chceli robiť?
„Mojou hudbou by som chcel dostať ľudí späť do oblakov. Vždy som chcel robiť hudbu, pri ktorej by tancovali muži a ženy spolu. Tú práve zabil rock‘and‘roll. Ženám by sa spoločné tancovanie páčilo, ale mužom sa to zdá dievčenské. Neviem však, či sa dá romantika a spoločenský tanec ešte oživiť.“
Radšej tancujete, alebo spievate o tancovaní?
„Keď som na pódiu, tak spievam, ale rád aj tancujem. Ale keď so ženou spievam, tak potom je zvyčajne tehotná.“
Pred rokom ste povedali, že sa bude volať 20 Century Paddy? Platí to aj dnes?
„Áno, názov som nezmenil.“
Čo znamená slovo Paddy?
„Paddy je niečo ako neger. Keď Íri chodili za prácou do Anglicka, hovorili im paddy‘s, čiže negri. Ale to bolo v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. To sa už zmenilo.“
Ste rebel?
„Nikdy som nebol rebelom. Generácia starých rodičov bola rebelská. Dúfam, že vraždenie v Severnom Írsku je minulosťou, pretože do nej patria všetci tí, ktorí zabíjajú. Angličania okupujú Severné Írsko. Možno by aj chceli odísť, ale majú obavu, že sa tam bude zas strieľať. Pritom každý vie, kto robí problémy.“
Je hudba liekom na tieto problémy?
„Naša tradičná hudba, ako ju robia napríklad The Clancy Brothers a iní, má v sebe veľký potenciál, aby zamávali s týmto hnusom. Medzi ne patria aj pochodové skupiny, ktoré nerobia vojenskú hudbu. Nútia ľudí, aby sa vykašľali na obe strany. Pri nich znie Led Zeppelin ako Donovan. Poznáte moju pesničku Streams of Whiskey? Tak tá vznikla na motívy takejto hudby.“
Pred rokmi ste naspievali duet s Nickom Caveom What A Wonderful World. Veríte stále na prekrásny svet?
„Je to stále prekrásny svet, ale potláčajú sa v ňom ľudské práva. Ja to nechcem riešiť, ale ja som nevyliečiteľným optimistom.“
Ako si spomínate na ľudí z predchádzajúcej skupiny The Pogues?
„No, to sú bastardi. Keď sme sa rozchádzali, nerozdelili sme si peniaze rovnakým dielom. (Smiech.) Stále sa mi miešali do plánov. Demokracia v hudbe nefunguje.“
Ale so svojimi bývalými partiakmi si občas koncertujete?
„Áno, ale aby si sme si privyrobili nejaká peniaze.“
Cítite sa ešte punkerom?
„Človeče, veď mám štyridsaťštyri rokov.“
