„Po nepríjemnom zážitku na zápise brancov, kde sa ma nejaká úradníčka snažila prevychovať, som sa rozhodol ignorovať pozvánku na odvod,“ začína svoje rozprávanie. Odozva štátnych orgánov nedala na seba dlho čakať. Po Ondreja si prišla polícia. „Odviezli ma na vojenskú správu. Nesprávali sa tam ku mne veľmi milo,“ hovorí.
Vtedy už študoval na vysokej škole, kde mal byť aspoň na čas mimo dosahu vojenskej správy. Opak bol pravdou. Dostal ďalší povolávací rozkaz. „Bol som v druhom ročníku na vysokej škole. Prišli po mňa nejakí páni. Vraj mi ide o chvíľu vlak.“ Tentokrát sa previnil tým, že pravidelne neinformoval o svojom štúdiu. „Nechápem, prečo by som to mal robiť.“ Napokon ho odviezli na vojenskú správu, kde vysvitlo, že študuje. Dostal odklad.
Po skončení štúdia začalo prihárať. „Po štátniciach si ma opäť zavolali. Na vojenskej správe mi s humorom oznámili, že som konečne skončil svoje intelektuálne tehotenstvo a som tak pripravený narukovať do Michaloviec. A že keď sa odtiaľ vrátim, budem vedieť, čo je to poriadok.“ Ešte však neodovzal diplomovú prácu, a tak dostal odklad na tri mesiace, počas ktorého požiadal o civilnú službu. „Povinnú vojnu považujem za filozofický i ekonomický nezmysel. Vyštudoval som marketing, takže viem, že ak chcete osloviť všetkých, neoslovíte nikoho,“ dodáva. (joč)
