Svetová banka má na lietadlo úplne iný názor. V prípade veľkých nákupov by mala Tanzánia ako jedna z najzadlženejších krajín na svete konzultovať svoje rozhodnutia s touto inštitúciou. O novom lietadle sa v Svetovej banke dozvedeli neskoro. Nie je to prvýkrát, keď Afričania nakupujú niečo, čo zjavne nepotrebujú.
Prezident môže lietať na stroji, ktorý nemá ani desať rokov a na svoj účel postačuje. Na čo si potrebuje jedna z najchudobnejších krajín kupovať nové prezidentské lietadlo za 15 miliónov libier?
V posledných dňoch v Tanzánii rokovala aj britská ministerka pre medzinárodnú pomoc Clare Shortová, informoval denník The Guardian. V Afrike dolaďovala podmienky šesťročnej zmluvy o humanitárnej pomoci. Lietadlo vtedy ešte problémom nebolo.
Zaujímavé je, že to boli práve Briti, ktorí do Tanzánie len nedávno predali pre Afričanov zbytočne drahú zbytočnosť.
Britská spoločnosť BAE Systems predala Tanzánii nadštandardný monitorovací systém určený pre vojenské letectvo. Doteraz nikto nevysvetlil, na čo potrebuje táto krajina vysoko sofistikovaný systém za 28 miliónov libier. Tento prípad poukazuje tiež na to, že mnohé africké krajiny zatiaľ nevedia spravovať verejné financie.
Teraz sú Briti pripravení schváliť pomoc za 270 miliónov libier určenú na zlepšenie zdravotnej starostlivosti a vzdelania. Výčitky svedomia?
Hlasným kritikom predaja britského navigačného systému bola aj Clare Shortová. Pre tanzánsku transakciu vznikol aj menší rozkol vo vláde - na jednej strane stál premiér Tony Blair, minister obrany Geoff Hoon a na druhej Shortová, ktorú podporil aj minister financií Gordon Brown.
Ide o klasický prípad konfliktu záujmov vo vnútri vlády - na jednej strane stojí odhodlanie presadzovať etickú zahraničnú politiku a pomáhať chudobnejšiemu svetu (práve Británia ako bývalá koloniálna mocnosť tam stále má silné väzby), na druhej strane snaha pomôcť domácemu priemyslu. Ten britský vojenský je veľmi silný. Všetko nasvedčuje tomu, že vo vláde má väčší vplyv.
Čerstvo zverejnená správa vlády ukázala, že Británia minulý rok výrazne posilnila predaj do oblastí, v ktorých sa bojuje, alebo sa tam evidentne porušujú ľudské práva. Zbrane a náhradné dielce smerovali do Izraela, Pakistanu (spor o Kašmír), alebo do Turecka, či Saudskej Arábie. Rovnako sa dostali do Hongkongu a na Bahamy, odkiaľ pravdepodobne smerovali do tretích krajín.
MAREK CHORVATOVIČ
