Okrem Kašmíru sa moslisko-hinduistické sektárske násilie sporadicky rozhorí aj v indickom štáte Gudžarát. K poslednej vlne násilia tu došlo v apríli, v čase hinduistických sviatkov. (FOTO - TASR/AP)
ti pre vedomie Krišnu (ISKCON).
Nič, ani nedávny náboženský masaker v západnom štáte Gudžarát, kde zahynulo viac než 1000 ľudí - väčšinou moslimov - Rašída neodradí. So svojím dvadsaťčlenným tímom pracuje na výzdobe odevov na veľkú oslavu Krišnových narodenín v auguste. „Bolí ma, keď vidím, ako ľudia bojujú v mene viery,“ zveril sa 52-ročný Rašíd, keď dokončoval zlatom vyšívaný plášť v krajčírskej dielni bombajského chrámu. „Prečo by sme sa mali rozlišovať na moslimov a hinduistov? Sme obyvateľmi jednej krajiny a musíme sa naučiť spoločne žiť.“ Členovia ISKCON sa obliekajú do šafranovej žltej a na oholených hlavách si nechávajú len tenký vrkoč. Uctievajú jednu z najdôležitejších hinduistických svätých kníh Bhagavadgítu - veršovaný filozofický traktát, v ktorom Krišna dáva rady bojovníkovi Ardžunovi na bojovom poli. Pár týždňov pred oslavami má Rašíd a jeho spoločníci naponáhlo - strihajú satén a hodváb, z ktorých šijú dlhé suknice, šále a plédy pre sochy Krišnu a ďalších hinduistických svätých. Po 27 rokoch práce počíta Rašíd svoje výtvory na tisícky vrátane piatich veľkých súprav, ktoré šije každoročne pre desať hlavných mramorových sôch v bombajskom chráme. Každá veľká súprava, zdobená zlatou výšivkou a nepravými perlami, stojí okolo 30-tisíc rupií (615 dolárov.). Hodnostári z chrámu tvrdia, že Rašíd niekedy pracuje celú noc, aby všetko stihol pred sviatkami, keď sochy obliekajú do sviatočných šiat. Ostatné dni má božstvo jednoduchšie, ale i tak bohaté rúcha. Má aj špeciálny nočný úbor, do ktorého ho každý večer prezliekajú.
Rašídova manželka je hinduistkou a symboly oboch náboženstiev sú v ich dome prítomné. Na stenách visia plagáty s Krišnom a na stole leží Korán. Rodina, ktorá žije na severe, sa spočiatku bála, keď sa Rašíd rozhodol presťahovať do Bombaja. „Nech sa tomu hovorí dar od Boha, Alaha alebo Krišnu, cítim pokoru a nachádzam v práci uspokojenie. Je to spôsob uctievania.“
Hinduisti a moslimovia bežne pracujú a podnikajú spoločne, predsa niekedy vznikajú problémy, extrémisti sú na oboch stranách. Rašíd ich považuje za „nevychovaných a sebeckých ľudí“. „To oni vytvárajú problémy. Pokiaľ sa budeme správať zodpovedne, nebudeme mať žiadne ťažkosti,“ hovorí. V prevažne hinduistickej spoločnosti predstavujú moslimovia 12 percent. Ľudia v chráme tvrdia, že si nevedia predstaviť pre sochy lepšieho krajčíra. „Rašíd je ako jeden z nás a nezáleží na tom, že je moslimom,“ hovorí Svámí Rámarupadás, hlava mníchov bombajského chrámu. (reuters)
